Neuroveda a filozofia: Mozog, myseľ a jazyk

Recenzie čitateľov

Kniha obsahuje diskusiu medzi významnými filozofmi a neurológmi, ktorí skúmajú základné koncepty neurovedy, najmä pokiaľ ide o problém mysle a tela. Uvádza argumenty Maxwella Bennetta a Petra Hackera proti známym osobnostiam, ako sú Daniel Dennett a John Searle. Spis podnecuje čitateľov k skúmaniu zložitých tém súvisiacich s vedomím a poznaním, hoci niektorí kritici tvrdia, že mu chýba súdržnosť a dostatočný dialóg.

⬤ Pútavý formát diskusie spája popredných mysliteľov.
⬤ Účinne predstavuje Wittgensteinove perspektívy.
⬤ Poskytuje prenikavú kritiku súčasnej neurovedy.
⬤ Vzbudzuje záujem o ďalšie skúmanie neurovedy a vedomia.
⬤ Zrozumiteľnosť základných otázok filozofie mysle.

⬤ Niektorí čitatelia považujú Bennettove argumenty za smiešne a zastarané.
⬤ Prezentácia sa zdá byť zošitá a chýba jej súdržnosť.
⬤ Nevyváženosť príspevkov, v ktorých dominuje Bennett.
⬤ Nedostatočný interaktívny dialóg medzi autormi.
⬤ Vysoké náklady vzhľadom na krátkosť knihy.

(na základe 17 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Neuroscience and Philosophy: Brain, Mind, and Language

Obsah knihy:

V knihe Neuroscience and Philosophy sa traja významní filozofi a popredný neurovedec stretávajú v otázke konceptuálnych predpokladov kognitívnej neurovedy. Kniha sa začína úryvkom z knihy Maxwella Bennetta a Petra Hackera Philosophical Foundations of Neuroscience (Blackwell, 2003), ktorý spochybňuje koncepčné záväzky kognitívnych neurovedcov. Ich stanovisko potom kritizujú Daniel Dennett a John Searle, dvaja filozofi, ktorí sa tejto téme venovali vo veľkej miere, a Bennett a Hacker naň zasa reagujú.

Ich vášnivá debata zahŕňa širokú škálu ústredných tém: povahu vedomia, nositeľa a umiestnenie psychologických atribútov, zrozumiteľnosť tzv. mozgových máp a reprezentácií, pojem kválií, koherenciu pojmu zámerného postoja a vzťahy medzi mysľou, mozgom a telom. Jasne vyargumentované a dôkladne pútavé príspevky autorov predstavujú zásadne odlišné koncepcie filozofickej metódy, kognitívno-neurologického vysvetlenia a ľudskej prirodzenosti a ich výmena názorov osloví každého, kto sa zaujíma o vzťah mysle a mozgu, psychológie a neurovedy, kauzálneho a racionálneho vysvetlenia a vedomia a sebauvedomenia.

V závere Daniel Robinson (člen filozofickej fakulty Oxfordskej univerzity a emeritný profesor Georgetownskej univerzity) vysvetľuje, prečo je táto konfrontácia taká kľúčová pre pochopenie neurovedeckého výskumu. Tvrdí, že projekt kognitívnej neurovedy závisí od začlenenia ľudskej prirodzenosti do rámca samotnej vedy. Podľa Robinsona Dennett a Searle tento záväzok nepodporujú.

Bennett a Hacker naznačujú, že samotný projekt môže byť založený na koncepčnej chybe. Vzrušujúca a náročná kniha Neuroveda a filozofia je výnimočným úvodom do filozofických problémov, ktoré prináša kognitívna neuroveda.