Neuroexistencializmus: Publikácia: Zmysel, morálka a cieľ vo veku neurovedy

Recenzie čitateľov

Kniha je zbierkou esejí, v ktorých sa skúmajú zložité témy súvisiace s činnosťou mozgu, slobodnou vôľou a filozofickými otázkami, pričom predstavuje zmes názorov a argumentov. Hoci ponúka podnetné myšlienky, jej hutný obsah a absencia štruktúrovanej témy môžu byť pre čitateľov náročné.

Kniha obsahuje silný obsah a bohaté informácie, podnecuje k zamysleniu a ponúka rozmanité názory na koncept slobodnej vôle. Niektoré príspevky, napríklad od Petra Tseho, sú mimoriadne pôsobivé, podnecujú k hlbšiemu zhodnoteniu a diskusii o zložitých filozofických otázkach.

Kniha je veľmi hutná a komplikovaná, čo sťažuje jej strávenie bez viacnásobného čítania. Chýba jej ucelená štruktúra, eseje pôsobia nesúvislo a niektoré príspevky môžu pôsobiť príliš odborne alebo ezotericky, čo môže znehodnotiť celkový zážitok.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Neuroexistentialism: Meaning, Morals, and Purpose in the Age of Neuroscience

Obsah knihy:

Existencializmus vzniká vtedy, keď sú napadnuté základy bytia, ako sú zmysel, morálka a cieľ. V prvej vlne existencializmu sa spisy typické pre Kierkegaarda, Dostojevského a Nietzscheho týkali čoraz zjavnejšej neschopnosti náboženstva a náboženskej tradície podporiť základ bytia. Druhá vlna existencializmu, ktorú filozoficky zosobňujú Sartre, Camus a de Beauvoir, sa vyvinula ako reakcia na podobné uvedomenie si príliš optimistickej osvietenskej vízie rozumu a spoločného dobra.

Tretia vlna existencializmu, nový existencializmus, sa vyvinula ako reakcia na pokrok v neuroviedach, ktorý ohrozuje posledné zvyšky nehmotnej duše alebo ja. Vzhľadom na rastúcu vysvetľujúcu a terapeutickú silu neurovied už myseľ nestojí oddelene od sveta, aby slúžila ako základ zmyslu. To vyvoláva základnú úzkosť.

V Neuroexistencializmus skupina autorov, medzi ktorými sú niektorí z popredných svetových filozofov, neurológov, kognitívnych vedcov a právnikov, skúma úzkosť spôsobenú treťou vlnou existencializmu a možné reakcie na ňu. Tieto eseje spoločne riešia naše neuroexistencialistické ťažkosti a skúmajú, čo nám vedy o mysli môžu povedať o morálke, láske, emóciách, autonómii, vedomí, sebectve, slobodnej vôli, morálnej zodpovednosti, práve, povahe trestania zločincov, zmysle života a účele.