Elusive Childhood: Impossible Representations in Modern Fiction
Nepolapiteľné detstvo skúma, ako by sa dal diskurz dotknutý politikou identity mládeže zrevidovať v záujme spravodlivosti. Susan Honeyman demonštruje tento potenciál čítaním reprezentácií detí z celej modernej epistémy v dielach takých spisovateľov ako Henry James, Edith Whartonová a James Baldwin.
Politika identity zmenila spôsob klasifikácie literatúry tým, že otvorila kánon, ale zmenila aj spôsob, akým k literatúre pristupujeme. Naučili sme sa uvedomiť si, že biológia nie je osudová pohlavie nemusí nevyhnutne určovať pohlavie alebo orientáciu, ani fiktívne absolútne hodnoty ako krvný pomer nemerajú etnokultúrnu identitu, a tak v snahe vyhnúť sa falošnému zovšeobecňovaniu „iných“ podporujeme individuálnu sebaprezentáciu, pričom si uvedomujeme, ako nás spoločnosť konštruuje. Keď však ide o reprezentáciu pozície, ktorú nazývame detstvo, v legitímnom diskurze je málo príležitostí na sebareprezentáciu detí a nedostatočná pozornosť venovaná sociálnej konštruovanosti.
Uznávajúc politickú nerovnosť v literárnych reprezentáciách detí, Honeyman navrhuje metódu čítania detskej figurácie s úľavou, aby sa zaviedlo čo najmenej predsudkov dospelých. Pre dospelých to môže byť nemožné, napriek tomu je potrebné sa o to pokúsiť.