Neoliberálne nefikcie: Dokumentárna estetika od Joan Didion po Jay-Z

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Neoliberal Nonfictions: The Documentary Aesthetic from Joan Didion to Jay-Z

Obsah knihy:

S nástupom neoliberalizmu v americkej kultúre od 60. rokov 20. storočia sa politické štruktúry riadiace súkromný život stali neprehľadnejšími a nejasnejšími. Neoliberálne nefikcie tvrdia, že sa objavil nový štýl dokumentárneho umenia, ktorý vyjadruje trhliny medzi individuálnou skúsenosťou a realitou v ére finančného kapitalizmu.

V tejto rozsiahlej štúdii sa Daniel Worden venuje rôznym témam, od mestskej chudoby a trestného súdnictva až po environmentálny kolaps a medzinárodnú politiku. Skúma vplyv miestnych bojov a globálnych trhov na hudbu, od neslávne známeho dylanovského dokumentu Dont Look Back D. A. Pennebakera až po prelomový album Good Kid, M. A. A. D. City Kendricka Lamara. Podrobne opisuje vznik hustlera ako ikony neoliberálneho individualizmu v Jay-Zho autobiografii Decoded, Autobiografii Malcoma X Alexa Haleyho a "gonzo" žurnalistike Huntera S. Thompsona. Pozerá sa na to, ako súčasné diela, ako napríklad memoáre Maggie Nelsonovej The Red Parts a fotografická séria Taryn Simonovej The Innocents, spochybňujú morálne zjednodušenia tradičného písania skutočných zločinov. V závere skúma dominanciu memoárov ako literárneho módu v neoliberálnej ére, pričom sa zameriava najmä na diela Joan Didion a Davea Eggersa.

Dokumentárny film sa stal estetikou našej doby, ktorá využíva nezmieriteľnú vzdialenosť medzi jednotlivcom a spoločnosťou ako priestor pre estetické experimenty v rôznych médiách, od žurnalistiky a fotografie až po memoáre, hudbu a film. Estetika dokumentárneho filmu, ktorá je symptómom a zároveň reakciou na vznik ekonomického neoliberalizmu, má zásadný význam pre to, ako dnes chápeme seba samých a náš svet.