Neodkladný vstup

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Unremitting Entrance

Obsah knihy:

Básne v zbierke Janelle Adsitovej Unremitting Entrance vychádzajú z klinu, ktorý sa vracia medzi živých a milovanú osobu, ktorú náhla smrť stratila. Túžba rozpustiť túto priepasť, ktorá je zároveň márna a neustála, mení každú báseň na štúdiu intímneho a neprekonateľného priestoru medzi ja a nenávratným druhým. Básne hľadajú múdrosť vo farbe, v predmetoch zanechaných milovanou osobou a namiesto nej a v tele - mieste kontaktu a odlúčenia -, aby dali zmiznutiu, ktoré je mimo vyjednávania, formu, aby ho urobili vnímateľným a, ak je to možné, zrozumiteľným. Táto kniha, ktorá je milostným listom mŕtvym, sa zaoberá potrebou memorializácie a zároveň si uvedomuje fikcie, ktoré vytvára. Táto kniha, ktorá je milostným listom živým, skúša úsilie tých, ktorí zostali, vyplniť nepreniknuteľnú neprítomnosť a vzkriesiť sa, hoci provizórne, z ďalšej smrti, takej, akú prináša neznesiteľný smútok.

Conchitina Cruzová, autorka knihy Temné hodiny a inde sa držala a zdržiavala.

Smútok nás rozbíja, láme a navždy mení človeka, ktorým sme boli. Keď stratíme niekoho, koho sme milovali, zomrie aj človek, ktorým sme boli, a my si musíme vytvoriť novú existenciu, aby sme dokázali žiť vo svete bez milovanej osoby. V tomto svete sa žije v neobmedzenom nasadení. Janelle Adsitová sa v týchto roztrieštených a zdrvujúcich básňach o smrti svojej sestry chytá kúskov pamäti: "Zbieram tieto veci - kúsky, črepiny, / zabalené, slabnúce / držia ich neúplné poškodenie..." Svojimi rozbitými obrazmi a zastaveným rozprávaním napísala knihu poézie o takom smútku, ktorý sa takmer nedá vyjadriť, a pritom z črepín minulosti vytvára nový život pre seba aj pre svojho strateného súrodenca.

Carolyn Millerová, autorka kníh After Cocteau a Light, Moving.

Janelle Adsitová nám napísala knihu o počasí, knihu o Colorade, knihu o mŕtvej sestre, v ktorej sa sestra a ja nachádzajú kdekoľvek: od "najvnútornejšej komory ucha" až po "rukávy násilne ľahostajné". Neúprosný Vstup vytvára vrecká: vrecká krajiny ("aké trvanlivé sú farby prírody"), vrecká psychiky ("smútok je špecifický pre dané miesto"), dokonca aj božské vrecká ("v dome našich rodičov je 63 anjelov. Sú to bohovia medzier"). V týchto vreckách sa nachádza zvláštne rozprávanie o dospievaní - "sľub predtým, ako sa dal sľub vysloviť". Adsit nám ukazuje, že ak máme dosť odvahy "nechať to byť", aj keď to nechať znamená dovoliť si uvoľniť sa, pokiaľ ide o naše traumy, lyrika, ktorá nás nezmazateľne drží v našom každodennom živote, nás zušľachtí, vyrastie (skôr než by to urobila lyrika bez koreňov, nezasadená). Z počiatočného náporu utrpenia pri nezmieriteľnej strate vychádza dynamika prežitého života ("rozbaľte zrak a zvuk"). Aký zázrak "Žiadne odpovede. Len dážď, západky, točenie.".

j/j hastain, autor knihy Grafománia.