Hodnotenie:
Kniha je hlbokou zbierkou esejí, v ktorej sa hudba prelína s hlbokými osobnými a kultúrnymi úvahami, najmä pokiaľ ide o témy smútku, rasy a identity v Amerike. Čitatelia v nich nájdu krásne texty, ktoré podnecujú k zamysleniu, a často zažívajú emocionálnu rezonanciu s ich obsahom. Knihu odporúčame všetkým, ktorí sa zaujímajú o hudbu, kultúru a sociálne otázky.
Výhody:⬤ Krásne napísaný a poetický štýl.
⬤ Hlboké úvahy o hudbe a jej emocionálnom vplyve.
⬤ Zaoberá sa dôležitými spoločenskými otázkami, najmä v súvislosti s rasou a identitou.
⬤ Pútavý a dojemný obsah, ktorý vyvoláva silné emócie.
⬤ Odporúčame pre široké publikum vrátane tých, ktorí nepoznajú niektoré z diskutovaných hudobných žánrov.
⬤ Obsahuje ďalšie súvislosti v audioknihách, ktoré umocňujú zážitok.
⬤ Niektoré eseje môžu niektorým čitateľom pripadať nesúvislé alebo ťažko prepojiteľné.
⬤ Niekoľko čitateľov malo pocit, že autor kladie príliš veľký dôraz na rasu spôsobom, s ktorým nesúhlasili.
⬤ Niektorí poslucháči si želali, aby boli do formátu audioknihy zahrnuté niektoré eseje, ktoré boli vynechané.
(na základe 18 čitateľských recenzií)
They Can't Kill Us Until They Kill Us
* 2018 "12 najlepších kníh, ktoré môžete darovať v tomto dovolenkovom období" -- TODAY (Elizabeth Acevedo)
* "Najlepšia kniha roka 2017" -- Rolling Stone (2018), NPR, Buzzfeed, Paste Magazine, Esquire, Chicago Tribune, Vol. 1 Brooklyn, CBC, Stereogum, National Post, Entropy, Heavy, Book Riot, Chicago Review of Books, The Los Angeles Review, Michigan Daily
* American Booksellers Association (ABA) 'December 2017 Indie Next List Great Reads' (Ďalší zoznam nezávislého čítania za december 2017)
* Midwest Indie Bestseller
V dobe zmätku, strachu a straty je Hanif Abdurraqib hlasom, na ktorom záleží. Či už sa zúčastňuje na koncerte Brucea Springsteena deň po návšteve hrobu Michaela Browna, alebo diskutuje o verejných prejavoch náklonnosti na koncerte Carly Rae Jepsen, píše s dojímavosťou a magnetizmom, ktorý hlboko rezonuje.
Po útokoch v nočných kluboch v Paríži spomína, ako ako tínedžer hľadal útočisko v hudbe, na koncertoch, a kladie si otázku, či ďalšia generácia mladých moslimov nebude mať teraz túto možnosť. Pri diskusii o každodennom ohrození životov černošských Američanov Abdurraqib spomína na to, ako mu policajti prvýkrát prikázali padnúť na zem: za pokus o vstup do vlastného auta.
V esejach, ktoré okrem iného publikovali New York Times, MTV a Pitchfork, ako aj v pôvodných, doteraz nezverejnených esejach, Abdurraqib využíva hudbu a kultúru ako objektív, cez ktorý sa pozeráme na náš svet, aby sme lepšie porozumeli sami sebe, a tým dokazuje, že je zvonárom našej doby.
