Neľahký boj: Úvahy o boji proti povstalcom vo Vietname

Recenzie čitateľov

Kniha Franka Scottona „Uphill Battle“ (Bitka do kopca) predstavuje podrobný opis jeho skúseností a postrehov z vietnamskej vojny so zameraním na stratégie boja proti povstalcom a politickú dynamiku. Recenzenti oceňujú jej hĺbku a Scottonove odborné znalosti, pričom zdôrazňujú význam pochopenia miestnych kultúr a obyvateľstva vo vojne. Niektoré kritiky však poukazujú na nedostatok podporných vizuálnych materiálov a zložitý príbeh, ktorý môže čitateľov zmiasť.

⬤ Ponúka podrobnú a hlbokú analýzu protipovstaleckých stratégií vo Vietname.
⬤ Napísal ju autor s rozsiahlymi skúsenosťami z prvej ruky a znalosťou vietnamskej kultúry.
⬤ Zdôrazňuje význam zapojenia a porozumenia miestnych obyvateľov vo vojenských operáciách.
⬤ Dobre zdokumentované osobné anekdoty a historické súvislosti.
⬤ Považuje sa za povinné čítanie pre tých, ktorí sa zaujímajú o históriu a stratégiu vietnamskej vojny.

⬤ Chýbajú mapy a organizačné schémy, čo niektorým čitateľom sťažuje sledovanie príbehu.
⬤ Obsahuje dlhé a niekedy spletité opisy, ktoré môžu čitateľov ohromiť alebo zmiasť.
⬤ Niektorí čitatelia očakávali iné tempo alebo viac akcie v príbehu, čo viedlo k ich sklamaniu.
⬤ Absencia ilustrácií bráni pochopeniu zložitých geografických a organizačných detailov.

(na základe 17 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Uphill Battle: Reflections on Viet Nam Counterinsurgency

Obsah knihy:

Keď sa vojna vo Vietname skončila porážkou Spojených štátov amerických, mnohí sa čudovali, ako je možné, že vojenská veľmoc prehrala s „ošarpanou, malou krajinou štvrtej kategórie“, ako prezident Lyndon Johnson nazval Severný Vietnam. Frank Scotton vedel prečo.

Mladý dôstojník zahraničnej služby, ktorý bol v roku 1962 pridelený do Vietnamu, jazdil po cestách, ktorým sa ostatní vyhýbali, chodil sám po chodníkoch a nocoval v odľahlých dedinkách. Naučil sa vietnamský jazyk, nosil karabínu a žil z ruksaku, čím dokázal, že malé tímy, správne vycvičené a vedené, môžu konkurovať komunistickým jednotkám. V roku 1964 Scotton zorganizoval mobilné čaty, aby zdôraznil politické aspekty konfliktu.

Tieto špeciálne tímy, ktoré prijala CIA, sa stali vzorom pre národný program pacifikácie. Na žiadosť generála Westmorelanda pripravil jednotky v niektorých provinciách a v rokoch 1965 a 1966 spolupracoval so špeciálnymi jednotkami.

Keď bol v roku 1967 organizačným asistentom a riešiteľom problémov Roberta Komera a následne s Williamom Colbym na vojenskom veliteľstve (MACV), Scotton neochotne dospel k záveru, že zdokonalené techniky boja proti povstalcom nedokážu prekonať výzvy, ktoré predstavuje odhodlanie Severného Vietnamu, nedostatok politickej energie v Južnom Vietname a rozplývajúce sa americké záväzky. Scotton sa po prvý raz delí o svoje dôležité postrehy a zdôvodnené závery týkajúce sa účasti Spojených štátov vo vojne vo Vietname.