Nekonečno u presokratikov: Bibliografická a filozofická štúdia

Pôvodný názov:

Infinity in the Presocratics: A Bibliographical and Philosophical Study

Obsah knihy:

Počas dlhých storočí západnej metafyziky sa problém nekonečna objavoval rôznymi, ale dôležitými spôsobmi. S gréckou filozofickou špekuláciou sa stretával od najstarších čias.

Objavil sa v definícii božského, ktorú pripisuje Tálesovi Diogenes Laertius (I, 36), pod opisom toho, čo nemá ani začiatok, ani koniec. Na Anaximandrovom zvitku bola prezentovaná s dostatočnou presnosťou, aby ju doxografi mohli prenášať v odbornej terminológii neobmedzeného (apeiron) a neurčitého (aoriston). Príslušné kvantifikačné a kvalitatívne implikácie týchto termínov sa sotva mohli vyhnúť problémom.

Tvorba týchto slov bola navyše jednoznačne negatívne alebo privatívne ladená. Napriek tomu vo filozofickom rámci tento pojem vo svojom najstaršom použití znamenal niečo vysoko pozitívne, označujúce plodný obsah pre prvý princíp všetkých vecí, ktoré majú vo vesmíre pozitívny status. Toto napätie sa nemohlo neprejaviť v priebehu neskoršieho gréckeho myslenia.

V jednom extréme sa pojem nekonečného zdokonaľoval spôsobom, ktorý ho ponechával privlastnený aristotelovskej kategórii kvantity. U Aristotela (Phys. III 6 - 8) sa začalo javiť ako v podstate vyžadujúce nedokonalosť a nedostatok.

Znamenala schopnosť nekonečného rastu. Bola vždy potenciálna, nikdy úplne neaktualizovaná.