Hodnotenie:
Kniha má zmiešané recenzie, niektorí čitatelia ju považujú za hlbokú a vtipnú, iní za neusporiadanú zbierku neinšpiratívnych myšlienok. Priaznivci pesimizmu oceňujú jej hĺbku a humor v jej bezútešnosti, ale kritici tvrdia, že jej chýba originalita a súdržnosť.
Výhody:⬤ Prehľadné a prístupné písanie
⬤ humorné a pútavé
⬤ hlboké skúmanie pesimizmu
⬤ príjemné pre tých, ktorí majú vzťah k pocitom strachu
⬤ obsahuje zaujímavé hagiografie pesimistických mysliteľov.
⬤ Neorganizovaný a chýba mu súdržnosť
⬤ mnohé úryvky pôsobia vytrhnuto z kontextu
⬤ opakujúce sa a neoriginálne myšlienky
⬤ môžu vyvolať pocit hlbokej depresie
⬤ niektorí čitatelia ho považujú za triviálny v porovnaní so zavedenými filozofickými dielami.
(na základe 13 čitateľských recenzií)
Infinite Resignation
"Vedecké rady pre temné časy." -- The New Yorker.
"Poskytuje metrickú tonu utrpenia a veľa spoločnosti." -- New York Times.
"Pravdepodobne jediné filozofické čítanie na pláži." -- Vice
Táto zbierka aforizmov, úryvkov a postrehov o filozofii a pesimizme, ktorá je "nihilistickou pobožnosťou", ponúka surový pohľad na ľudský stav
Temné časy sú okolo nás aj pred nami a čo môže byť lepším spôsobom, ako prežiť nadchádzajúcu apokalypsu, než ponorenie sa do myšlienok najväčších mysliteľov o pesimizme, ktoré spolu s vlastnými myšlienkami na túto tému prináša Eugene Thacker, autor súčasnej klasiky V prachu tejto planéty.
V knihe Nekonečná rezignácia, zloženej z aforizmov, úryvkov a postrehov filozofického i osobného charakteru, sa sledujú kontúry pesimizmu, ktorý sa často nachádza medzi filozofickým postojom a zlým postojom. V úvahách o "hroziacej priepasti ľahostajnosti" vesmíru skúma Thacker pesimizmus celého radu filozofov, od známych (Nietzsche, Schopenhauer, Camus) až po menej známych (E. M. Cioran, Lev Šestov, Miguel de Unamuno). Čitatelia nájdu podnety na zamyslenie v Thackerovom spracovaní rôznych tém kresťanstva a budhizmu, ako aj v jeho kontakte s literárnymi osobnosťami (od Dostojevského po Thomasa Bernharda, Osamu Dazaia a Fernanda Pessoa), ktorých pesimizmus voči svetu Thackera inšpiruje aj deprimuje.
Nekonečná rezignácia, ktorá je striedavo melancholická, mizantropická a temne vtipná, je vítaným protiliekom na bujarú imbecilitu našej doby.
