Neistý stred alebo kedy sa africké rozprávanie udrží?

Pôvodný názov:

The Precarious Center, or When Will the African Narrative Hold?

Obsah knihy:

V tejto knihe Neistý stred mi ide o to, do akej miery sa Afričania prostredníctvom gréčtiny, angličtiny, francúzštiny, nemčiny, španielčiny a portugalčiny zamilovali do západu na úkor afrických myšlienok a ideálov. Len v opätovnom sústredení afrického sveta do vlastnej naratívnej subjektivity môže existovať skutočná sloboda myslenia, inovácie a oslobodenie ako spôsob rozšírenia ľudského poznania. Paneurópska akadémia s celým svojím štrukturálnym kapitálom, ktorý nazbierala počas storočí a zakotvila vo vzdelávacích systémoch Afričanov, naďalej dominuje v teoretickej a hodnotovej základni afrického skúmania.

V tomto úvode poukazujem na to, že západné predstavy zakotvené v mýtoch a mémoch gréckej spoločnosti vymazávajú všetky ostatné možnosti a posilňujú predstavu európskej nadradenosti v multietnickom a multikultúrnom svete. V snahe o širší zmysel toho, čo ocenený afrikológ Ibram Kendi nazýva skutočným intelektuálnym projektom, chcem vidieť úplný rešpekt voči všetkým kultúram. Preto v tejto knihe presadzujem myšlienku, že na posilnenie globálnej komunikačnej rovnosti a oslobodenie ducha ľudskosti musíme spochybniť asertívne mémy Západu a umožniť priestor pre mnohorakosť kultúrnych postojov.

V praktickom zmysle to znamená, že chcem vyzvať čitateľa, aby preskúmal, ako mémy gréckych a rímskych reálií súvisia s mémami iných klasických civilizácií, v snahe minimalizovať agresívne antihumánne správanie tých, ktorí nerozumejú totalite ľudskej skúsenosti. Naznačujem, že je potrebné uvedomiť si Dia a zároveň objaviť v tomto gréckom symbole psychomýty, ktoré prenasledujú našu súčasnosť. Samozrejme, nepredpokladám, že Ra alebo Odudua sú Diovi nadradení, iba že majú miesto pri stole.

Keďže jazykové prostredie si ľudia vytvárajú sami s pomocou všetkej batožiny, ktorú si so sebou prinesú, alebo s pomocou toho, čo nájdu v prirodzenom prostredí, verím, že môžeme prostredie rekonštruovať alebo dopĺňať podľa potreby, aby sme rozšírili naše chápanie. Jedným z predmetov, ktoré vyučujem na univerzite, je stredoegyptčina a po toľkých rokoch vyučovania ma teraz málokedy prekvapí, že mnohí študenti pristupujú k tomuto predmetu s úctou, pretože nikdy nepochopili, kam do rovnice života zapadá klasická Afrika. Majú nejaké sklony k Mayom, Číňanom, Indom, ale málo vedomostí o africkom slove, či už v jeho starovekom alebo súčasnom kontexte.

Hoci nie je práve zámerom tejto knihy preskúmať všetky spôsoby, ktorými nás grécke mýty ovplyvnili, myslím si, že je to vhodný kurz pre tých, ktorí majú záujem pochopiť sociálne konštruovaný vesmír. Žijúc na Západe alebo v Afrike často vidíme, že názvy miest, ulíc, dní v týždni, planét, hviezd a dokonca aj korporácií sú charakteristicky západne orientované a že majú svoj základ v názvoch, ktoré vytvorili Európania, aby vystihli svoje vybudované prostredie.