Imperfect Union: How Errors of Omission Threaten Constitutional Democracy
V tejto novej a originálnej štúdii o pôvode Ústavy Spojených štátov amerických oceňovaný vedec Lawrence Goldstone dokazuje, že to, čo tvorcovia z dokumentu vynechali, je rovnako dôležité ako to, čo doň zahrnuli. Vzhľadom na hlboké rozpory, ktoré existovali v Spojených štátoch na začiatku republiky, delegáti ústavného zhromaždenia v roku 1787 neboli ochotní a často ani schopní vytvoriť plán vlády, ktorý by bol komplexný a zároveň dostatočne prijateľný pre konkurenčné záujmy, aby sa dosiahla ratifikácia.
Namiesto toho, aby riskovali odmietnutie, rozhodli sa radšej ponechať mnohé kľúčové oblasti správy vecí verejných nejasné alebo nedefinované v nádeji, že nedostatky sa budú môcť odstrániť, keď sa ústava stane "najvyšším zákonom krajiny". Hoci táto stratégia bola z krátkodobého hľadiska úspešná, ústava sa stala príliš náchylnou na subjektívny výklad, v dôsledku čoho sa Spojené štáty stali zraniteľnými voči antidemokratickým iniciatívam a pretrvávaniu vlády menšín, ktoré dnes sužujú krajinu. Ústava, ktorá bola vypracovaná s cieľom zabezpečiť "dokonalejšiu úniu", tak namiesto toho spôsobila nefunkčnosť a rozkol.
Za skostnatenie amerického politického procesu do značnej miery nemôže to, čo ústava hovorí, ale skôr to, čo nehovorí. Jediný spôsob, ako riešiť hrozbu, ktorú tieto nedostatky vyvolávajú, je identifikovať nedostatky a potom doplniť ústavu vytvorením legislatívnych riešení na vyplnenie medzier.
