Nebezpečenstvo ľudskej výnimočnosti: Prvky teologickej antropológie devätnásteho storočia

Pôvodný názov:

The Perils of Human Exceptionalism: Elements of a Nineteenth-Century Theological Anthropology

Obsah knihy:

V priebehu 19. storočia transatlantickí intelektuáli pomaly revidovali teologickú antropológiu, teda učenie o ľudstve vo svetle božstva.

Elitný diskurz postupne zosadil ľudstvo z jeho vznešeného postavenia a sústredil ho do naturalistického opisu, v ktorom sa ústrednou hodnotiacou optikou stala podobnosť so živočíšnou faunou. Durst tvrdí, že teologické antropológie naprieč disciplínami čoraz viac presúvali pozornosť od klasických konfesionálnych tém, ako je duša a obraz Boha, k metódam prirodzenej teológie a intuicionizmu. Dialo sa to v podobe výziev teológii v oblasti biológie, frenológie, transcendentalizmu, antiteológie, kresťanského socializmu, intuicionizmu a náboženskej skúsenosti.

Ľudská duša a ľudská hriešnosť tiež našli revidovanú artikuláciu v pojmoch, ktoré čoraz viac formovala kultúrna autorita vedy. Vznikol subjektívny prístup k ľudskej prirodzenosti, v rámci ktorého sa do popredia ako ústredné meradlo náboženského života dostala náboženská skúsenosť, a nie teologické tvrdenia o pravde.