Navigácia v morálnych výzvach umelej inteligencie: Etické rozmery umelej inteligencie

Pôvodný názov:

Navigating Moral Challenges in AI: The Ethical Dimensions of Artificial Intelligence

Obsah knihy:

Umelá inteligencia (UI) je v neustále sa vyvíjajúcom technologickom prostredí dôkazom ľudskej vynaliezavosti. Umelá inteligencia, ktorá je často zobrazovaná vo vedeckej fantastike ako futuristickí roboti alebo vnímajúce bytosti, je multidisciplinárna oblasť, ktorá v posledných rokoch zaznamenala rýchly pokrok a zmenila spôsob, akým žijeme, pracujeme a komunikujeme so svetom. Cieľom tohto úvodu je objasniť základy umelej inteligencie, jej historický kontext a rýchly pokrok, ktorý dosiahla, a poukázať na jej hlboký vplyv na rôzne aspekty spoločnosti.

Pochopenie umelej inteligencie.

Umelá inteligencia vo svojej podstate znamená simuláciu ľudskej inteligencie v strojoch, ktoré sú naprogramované tak, aby mysleli, učili sa a riešili problémy ako ľudia. Zahŕňa to úlohy, ako je vizuálne vnímanie, rozpoznávanie reči, rozhodovanie a preklad jazyka. Technológie umelej inteligencie sú navrhnuté tak, aby spracovávali obrovské množstvo údajov, rozpoznávali vzory a prijímali informované rozhodnutia, pričom v konkrétnych úlohách často prekonávajú ľudské schopnosti.

Historický kontext.

Korene umelej inteligencie siahajú až do starovekých civilizácií, kde mýty a legendy často zobrazovali umelé bytosti s vlastnosťami podobnými ľudským. Formálny rozvoj umelej inteligencie ako študijného odboru sa však začal v polovici 20. storočia. V roku 1956 sa na konferencii v Dartmouthe zrodila umelá inteligencia ako odbor, na ktorej sa stretli vizionári ako John McCarthy, Marvin Minsky, Nathaniel Rochester a Claude Shannon. Raný výskum umelej inteligencie sa zameral na symbolické uvažovanie a riešenie problémov, čím sa položili základy expertných systémov a umelej inteligencie založenej na pravidlách.