Natura Pura: O obnove prirodzenosti v učení o milosti

Recenzie čitateľov

Kniha Stevena A. Longa skúma diskusiu o prirodzenosti a milosti v rámci katolíckej teológie a obhajuje existenciu prirodzeného cieľa pre človeka, ktorý sa líši od nadprirodzeného cieľa blaženej vízie. Zatiaľ čo prvé kapitoly poskytujú cenné poznatky o tomistickom myslení a kritiku Henriho de Lubaca a Hansa Ursa von Balthasara, neskoršie kapitoly sú akademicky náročnejšie.

Kniha ponúka hlboký pohľad na diskusiu o prirodzenosti a milosti, pričom sa výrazne zaoberá tomistickou filozofiou. Je dobre štruktúrovaná a poskytuje nový pohľad tým, že sa kriticky a bez animozity zaoberá vplyvnými teológmi, ako sú de Lubac a Balthasar. Prvé dve kapitoly sú obzvlášť prístupné a informatívne. Longove argumenty sú založené na pevnom metafyzickom rámci a poskytujú cenný príspevok k pochopeniu dôsledkov prirodzenosti a milosti pre teológiu.

Posledné kapitoly (3 a 4) sa považujú za ťažko zrozumiteľné, pravdepodobne kvôli ich akademickému zameraniu, ktoré je určené čitateľom už oboznámeným s komplexnou filozofickou problematikou. Pre niektorých čitateľov môže byť hlboký dôraz na tomistický jazyk a myslenie náročný bez predchádzajúcej znalosti tejto problematiky.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Natura Pura: On the Recovery of Nature in the Doctrine of Grace

Obsah knihy:

Od špekulatívnej teológie cez exegézu Tomáša Akvinského, súčasnú severoamerickú filozofiu a katolícke sociálne a etické myslenie až po myšlienky Benedikta XVI. táto práca dokazuje kľúčový význam primeraného prirodzeného cieľa v kontexte milosti a nadprirodzeného blahoslavenstva.

Long tvrdí, že v snahe vyhnúť sa naturalizmu Henri de Lubac nevedomky dovŕšil stratu prirodzenosti ako normatívneho princípu v teológii, a to tak doktrinálne, ako aj exegeticky vzhľadom na učenie Tomáša Akvinského. Autor tvrdí, že ide o pochopiteľnú, ale závažnú chybu. De Lubacov pohľad na vec prevzal a rozšíril Hans Urs von Balthasar v Teológii Karla Bartha, v ktorej Balthasar tvrdí, že Akvinský nemohol ani uvažovať o čistej prirodzenosti, pretože pre neho bolo nemožné ani len pojmové rozlíšenie, ktoré tento problém implikuje, čo je v rozpore s Akvinského textom.

Long tvrdí, že v Teológii Karla Bartha Balthasar vo svojom výklade zbavuje prírodu jej špecifickej ontologickej hustoty a považuje ju za obyčajnú stvorenosť ako takú, za akýsi bezrozmerný bod ukončujúci líniu milosti. Vzhľadom na stratu natura v rámci teologickej metódy si jej obnovenie vyžaduje filozofické inštrumentárium.

Vo svojej tretej kapitole táto kniha dokazuje, že analytické myslenie, ktoré je tak rozšírené v anglofónnych kruhoch, je z dôvodu absencie jednotnej filozofie prírody alebo metafyziky len čiastočnou metafilozofiou, a preto nemôže nahradiť úlohu klasického tomizmu v teológii. Štvrtá kapitola polemizuje s tými, ktorí chápu afirmáciu primeraného prirodzeného cieľa ako ekvivalent sociálneho pelagianizmu alebo minimalizmu vo verejnom priestore, pričom sa zapája do práce Jacquesa Maritaina, Jeana Portera a Davida Schindlera s.

V dodatku autor skúma rané myslenie kardinála Ratzingera / pápeža Benedikta XVI. a jeho vývoj smerom k Regensburskej prednáške.