Violence, Identity, and Self-Determination
Po rozpade bipolárneho systému globálneho súperenia, ktorý dominoval svetovej politike po druhej svetovej vojne, a v dobe, ktorá je svedkom návratu etnických čistiek a politiky identity, sa otázka násilia vo všetkých jeho rozmanitých dôsledkoch vynára s novou naliehavosťou. Prispievatelia tohto zväzku sa nesústreďujú na sociálno-ekonomické alebo politické pozadie týchto historických zmien, ale prehodnocujú pojem násilia ako taký, ako aj vo vzťahu k formovaniu a transformácii identít, či už individuálnych alebo kolektívnych, politických alebo kultúrnych, náboženských alebo sekulárnych. Najmä pojem sebaurčenia podrobujú prísnemu skúmaniu: treba ho chápať ako hodnotu, ktorá v zásade, ak nie vždy v praxi, vylučuje násilie? Alebo je jeho vzťah k násiliu zložitejší a možno zlovestnejší?
Prehodnotenie pojmov, praxe a dokonca aj kritiky násilia si vyžaduje preskúmanie dôsledkov a obmedzení známejších interpretácií pojmov, ktoré dominovali v dejinách západného myslenia. S týmto cieľom sa devätnásť prispievateľov zaoberá pojmom násilia z rôznych perspektív vo vzťahu k rôznym formám kultúrnej reprezentácie, a to nielen v západnej kultúre; v literatúre a umení, ako aj v spoločnosti a politike; vo filozofickom diskurze, psychoanalytickej teórii a tzv. právnej ideológii, ako aj v koloniálnych a postkoloniálnych praktikách a mocenských vzťahoch.
Prispievateľmi sú Giorgio Agamben, Ali Behdad, Cathy Caruth, Jacques Derrida, Michael Dillon, Peter Fenves, Stathis Gourgouris, Werner Hamacher, Beatrice Hanssen, Anselm Haverkamp, Marian Hobson, Peggy Kamuf, M. B. Pranger, Susan M. Shell, Peter van der Veer, Hent de Vries, Cornelia Vismann a Samuel Weber.
