Naša pani bolesti: Básne o Erose a perverzii

Pôvodný názov:

Our Lady of Pain: Poems of Eros and Perversion

Obsah knihy:

Swinburne sa narodil v roku 1837 v Londýne a detstvo prežil na ostrove Wight a v Northumberlande. Navštevoval Eton a potom Balliol College v Oxforde, kde sa spriatelil s prerafaelitmi Rossettim, Morrisom a Burne-Jonesom. V roku 1865 vyšla jeho zbierka Atalanta in Calydon, ktorá sa stretla so značným ohlasom, ale už v nasledujúcom roku vyvolali jeho Básne a balady búrku kritiky a verejnosti kvôli ich ligotavosti a antiteizmu. Jeho vydavateľ stiahol knihu v priebehu niekoľkých dní po vydaní a on bol nútený previesť svoje diela do iného domu.

Jeho ďalšia zbierka Piesne pred východom slnka (1870), divadelné hry Bothwell (1874) a Erectheus (1876) a druhá séria Básní a balád z roku 1878 boli prijaté oveľa priaznivejšie ako prvé Básne a balady. Swinburne bol v 70. rokoch 19. storočia mimoriadne aktívny, ale jeho osobný život bol v znepokojujúcom chaose a jeho alkoholické rozptýlenie mu predpovedalo takmer istý skorý hrob. V roku 1879 ho „zachránil“ právnik a spisovateľ Theodore Watts-Dunton, ktorý ho vzal do predmestského útočiska v Putney, zbavil ho pitia a stal sa jeho spoločníkom a faktickým opatrovníkom po zvyšok jeho života, ktorý bol produktívny a zväčša bezstarostný. Zomrel v roku 1909.

Žiadny viktoriánsky básnik neutrpel v dvadsiatom storočí taký prudký úpadok povesti ako Swinburne. Jeho formálne a hudobné majstrovstvo sa však nikdy nepopieralo a novší čitatelia našli v jeho diele prekvapujúcu presnosť jazyka a jemnosť a zložitosť myšlienok.

Naša pani bolesti je prvým výberom Swinburnovej poézie, ktorý sa zameriava práve na to, čo sa prvým čitateľom zdalo najodpornejšie: na erotickú vášeň, a to v jej „normálnych“ aj „perverzných“ podobách. Swinburnovo zaobchádzanie s fyzickou vášňou a jej odrody, o ktorých sa rozhodol písať, si zachovávajú silu šokovať. V ranom Swinburnovom diele sa skúma túžba rovnakého pohlavia, nekrofília, transsexualizmus a dokonca aj šelmy a celé jeho písanie je posadnuté spojením „rozkoše“ a „bolesti“. Sú tu zahrnuté mnohé z najtransgresívnejších básní z Básní a balád spolu s výberom ďalších diel, ktoré sú silným argumentom pre Swinburna ako najväčšieho anglického básnika sexuálnej túžby 19. storočia.