Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha je oceňovaná za osviežujúci a podnetný pohľad na ekonomiku z nacionalistickej perspektívy, ktorý spochybňuje zaužívané názory a predstavuje jasnejšie chápanie ekonomických systémov. Zdôrazňuje význam protekcionizmu pred voľným obchodom pre rozvoj bohatých štátov.
Výhody:⬤ Podnetné a relevantné
⬤ vynikajúci úvod
⬤ jasné a stručné vysvetlenia
⬤ prístupné aj neodborníkom
⬤ cenné pre tých, ktorí majú akademické vzdelanie v oblasti ekonómie
⬤ dôležité historické súvislosti
⬤ spochybňuje hlavné ekonomické teórie.
Nevýhody:Niektorým sa môžu zdať myšlienky príliš radikálne alebo v rozpore s hlavným prúdom ekonómie; za nevýhodu možno považovať obmedzené uznanie iných ekonomických teórií.
(na základe 5 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The National System of Political Economy - Imperium Press
Obsah knihy:
Friedrich List je otcom ekonomického nacionalizmu a historickej ekonomickej školy. V knihe Národný systém politickej ekonómie List reaguje na apologetiku voľného trhu Adama Smitha a poskytuje teoretický základ pre štátne zásahy do hospodárstva. Robí však oveľa viac - ako súčasť širšieho prúdu európskeho myslenia List potvrdzuje prvenstvo histórie pri vytváraní nášho svetonázoru. Národný systém politickej ekonómie nezačína teóriou, ale históriou. List pritom ukazuje, že vzostup Anglicka ako obchodnej veľmoci neumožnili voľné trhy, ale protekcionizmus, pričom svoju teóriu odvodzuje z historických faktov, a nie naopak.
Listov deklarovaný liberalizmus je zatienený jeho neliberálnymi prednosťami, a tak boli hospodárske dejiny 20. storočia dejinami Listových princípov, ktoré využívali neliberálne režimy, ako napríklad Rusko, Čína a Nemecko. Jeho myšlienky tiež viac ako storočie usmerňovali hospodársku politiku ďalšieho rozvojového štátu - Ameriky.
Smith a Marx vytvorili základ ekonomickej teórie 20. storočia. Ale Friedrich List stojí na čele 20. storočia ako kolos, ktorý tvoril základ ekonomickej praxe všetkých veľkých mocností až do polovice storočia. Francis O'Beirne vo svojom úvode k tomuto vydaniu ukazuje, že veľký ekonomický stret nikdy nebol medzi kapitalizmom a socializmom, ale medzi kapitalizmom a nacionalizmom, pričom marxizmus bol revolučnou silou, ale ekonomickou irelevanciou.
