Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Lamentation for 77,297 Victims
"Dym z blízkych tovární zahaľuje krajinu rovnú ako stôl, krajinu tiahnucu sa do nekonečna. Pokrýva ju popol miliónov mŕtvych. Všade sú roztrúsené jemné kúsky kostí, ktoré pece nedokázali spáliť. Keď príde vietor, popol stúpa k nebu, úlomky kostí zostávajú na zemi. Na popol padá dážď a dážď ho mení na dobrú úrodnú pôdu, ako sa na popol mučeníkov patrí. A kto nájde popol tých z mojej rodnej zeme, ktorých bolo 77 297? Rukou nazbieram trochu popola, lebo len ruka sa ho môže dotknúť, a nasypem ho do ľanového vreca, tak ako tí, čo raz odišli do cudzej krajiny, nazbierajú svoju rodnú pôdu, aby nikdy nezabudli, aby sa do nej vždy vrátili."
.
Takto sa začína nezabudnuteľná báseň v próze Jiřího Weila „Oplakávanie 77 297 obetí“, jeho literárny pamätník českým Židom zavraždeným počas holokaustu. Český židovský spisovateľ, ktorý pracoval v pražskom Židovskom múzeu počas nacistickej okupácie aj po nej - holokaust prežil tak, že predstieral vlastnú smrť a skrýval sa až do konca vojny - Weil napísal Lamentáciu, keď v 50. rokoch 20. storočia pôsobil ako vedúci knihovník múzea. Tento pozoruhodný literárny experiment predstavuje niekoľko inovatívnych prístupov k písaniu o hrôze, ktorú by mnohí považovali za neopísateľnú, pričom kombinuje rozprávanie o šoa s novinovou reportážou o niekoľkých životoch ukončených holokaustom a citátmi z hebrejskej Biblie, aby vytvoril špecifický a silný portrét straty a spomienky. V preklade Davida Lightfoota je Oplakávanie 77 297 obetí prekvapujúcim a výnimočným predstavením spisovateľa, ktorého diela ocenili Philip Roth, Michiko Kakutani a Siri Hustvedtová.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)