Najstarší Európania: Rok v živote: Stratégie prežitia v mladšom paleolite

Recenzie čitateľov

Recenzie vyzdvihujú pútavé a podnetné skúmanie evolúcie človeka ako adaptácie na nové ekologické prostredie. Autor poskytuje sériu postrehov založených na spoľahlivých údajoch a ponúka osviežujúci pohľad v porovnaní s mystickejšími alebo posthumanistickými interpretáciami ľudských dejín.

⬤ Zaujímavý prístup k evolúcii človeka
⬤ dobre preskúmané pozorovania
⬤ podnetné problematické diskusie
⬤ osviežujúce zameranie na každodenný život prvých hominínov
⬤ akademické, ale príjemné.

⬤ Chýbajú schémy a obrázky
⬤ niektoré pozorovania sú hypotetické
⬤ nemusí sa páčiť tým, ktorí hľadajú menej akademický obsah.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Earliest Europeans: A Year in the Life: Survival Strategies in the Lower Palaeolithic

Obsah knihy:

Najstarší Európania skúmajú počiatky človeka v Európe z pohľadu "jedného roka života", ako sa hominidi v mladšom paleolite vyrovnávali s celoročnými praktickými výzvami Európy stredných zemepisných šírok s jej charakteristickými teplotami, sezónnosťou a dostupnými zdrojmi.

Súčasný výskum poskytuje čoraz spoľahlivejšie archeologické a štvrtohorné vedecké záznamy, ale stále pretrvávajú nejasnosti, pokiaľ ide o špecifické stratégie prežitia a správanie prvých Európanov, ako aj o charakter ich rozptylu do Európy. Stručne povedané, aké trvalé a "úspešné" boli jednotlivé fázy osídľovania Európy spodnopaleolitickými hominínmi a aké druhy "ľudí" to boli?

Pomocou štruktúry kapitol podľa ročných období skúma napríklad kontrastné požiadavky a možnosti prežitia v zime a v lete, Hosfield skúma, ako sa potraviny a iné zdroje líšia v štyroch ročných obdobiach z hľadiska množstva a kvality, a z toho vyplývajúce dôsledky pre správanie hominínov. Textové rámčeky poskytujú základné informácie o kľúčových otázkach a kniha sa opiera o celý rad podporných dôkazov vrátane technológie (napr. povaha kamenných nástrojov z mladého paleolitu; dôkazy o organických nástrojoch), histórie života hominínov (napr. dĺžka závislosti dojčiat; povaha "rodičovstva"; dôsledky rôznych modelov párenia; hypotéza sociálneho mozgu), kognitívne štúdie (napr. výskum skenovania mozgu zameraný na možné plánovacie schopnosti) a potenciálne skreslenie archeologických záznamov (napr. z hľadiska toho, čo sa zachovalo a čo nie). Testovaním pravdepodobnosti rôznych scenárov porovnávaním krátkodobých poznatkov z jednotlivých lokalít s dlhodobými regionálnymi trendmi dokáže Hosfield predostrieť myšlienky o tom, ako prežívali naši najstarší európski predkovia a aký bol ich život.