Najbližšia vec k životu

Recenzie čitateľov

Recenzie na knihy Jamesa Wooda „Life Itself“ a „The Nearest Thing to Life“ poukazujú na jeho silné skúmanie literatúry, jej významu v živote a zážitku z čítania. Kritici chvália jeho výstižný štýl písania a hlboký pohľad na vzájomné pôsobenie fikcie, viery a ľudského stavu. Niektorí čitatelia však považujú niektoré časti jeho písania za hutné a náročné na vstrebanie, čo vedie k zmiešanému prijatiu medzi tými, ktorí nie sú oboznámení s literárnou kritikou.

⬤ Elegantne napísané a podnetné eseje.
⬤ Hlboký pohľad na úlohu literatúry v našom živote a na zážitok z čítania.
⬤ Pútavé a osobné úvahy z Woodových vlastných skúseností emigranta.
⬤ Presvedčivá analýza literárnej kritiky a procesu písania.
⬤ Podnecuje k bohatšiemu chápaniu literatúry a inšpiruje čitateľov k zlepšeniu vlastných čitateľských návykov.

⬤ Niektorí čitatelia považujú Woodovo písanie za hutné a po prečítaní si ho ťažko zapamätajú.
⬤ Nie je vhodný pre príležitostných čitateľov; je prínosnejší pre nadšencov literatúry a spisovateľov.
⬤ Niektoré kapitoly sa odchyľujú od očakávaného zamerania a môžu sa zdať menej pôsobivé.
⬤ Niektoré kritiky poukazujú na to, že kniha môže pôsobiť „vychudnuto“ alebo nedostatočne rozvinutá vo svojich témach.

(na základe 22 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Nearest Thing to Life

Obsah knihy:

V tejto pozoruhodnej kombinácii memoárov a kritiky James Wood, známy prispievateľ časopisu New Yorker, napísal majstrovskú triedu o prepojení fikcie a života.

Tvrdí, že spomedzi všetkých umení má fikcia jedinečnú schopnosť opisovať podobu našich životov a zachraňovať ich štruktúru pred smrťou a historickým zabudnutím. Akt čítania je tu chápaný ako najposvätnejšia a najosobnejšia činnosť a sú tu brilantné diskusie o jednotlivých dielach - okrem iného o Čechovovej poviedke Bozk, Emigrantoch od W.

G. Sebalda a Modrom kvete od Penelope Fitzgeraldovej. Wood odhaľuje svoj vlastný dôverný vzťah k písanému slovu: vidíme vývoj chlapca z provincie vyrastajúceho v nabitom kresťanskom prostredí, tajnú radosť z detského čítania, súvislosti, ktoré vyvodzuje medzi čítaním a rúhaním či medzi literatúrou a hudbou.

V záverečnej časti sa rozoberá beletria v kontexte exilu a bezdomovectva. Kniha Najbližšie k životu je viac než len hutne vyargumentovaná malá knižka muža, ktorý je všeobecne považovaný za nášho najlepšieho žijúceho kritika, je to vzrušujúca osobná výpoveď, ktorá sa zamýšľa nad plodným sprisahaním medzi čitateľom a spisovateľom (a kritikom) a stelesňuje ho a žiada nás, aby sme prehodnotili všetko, čo je v stávke, keď čítame a píšeme beletriu.