Náhodnosť, irónia a solidarita

Recenzie čitateľov

Kniha Richarda Rortyho „Contingency, Irony, and Solidarity“ je oceňovaná za pútavé a transformatívne skúmanie filozofie, literatúry a spoločenských hodnôt. Kniha spochybňuje tradičné metafyzické názory a obhajuje pragmatický prístup k pravde a etike, pričom zdôrazňuje úlohu literatúry pri formovaní ľudskej solidarity. Kritizuje sa však kvalita prezentácie niektorých vydaní a existujú obavy o hĺbku knihy a jej zapojenie do kritiky.

⬤ Pútavý a transformačný obsah, ktorý rezonuje s čitateľmi.
⬤ Dobre napísaný text, ktorý sprístupňuje zložité filozofické myšlienky.
⬤ Podnecuje k novému pohľadu na úlohu literatúry v ľudstve.
⬤ Podnecuje premýšľanie o veľkých filozofických otázkach, najmä pokiaľ ide o pravdu a spoločenské hodnoty.
⬤ Ponúka jedinečnú kombináciu politického myslenia a literárnej kritiky, ktorá osloví široké publikum.

⬤ Zlá kvalita prezentácie v niektorých formátoch (napr. „printová replika“ a skenované verzie), ktorá zhoršuje čitateľnosť.
⬤ Niektorí čitatelia majú pocit, že argumenty môžu mať nedostatočnú hĺbku alebo sa príliš spoliehajú na populárny konsenzus.
⬤ Obmedzené zapojenie kritikov, ktoré môže ponechať niektoré filozofické spory nevyriešené.
⬤ Niekoľko čitateľov vyjadrilo skepsu voči dôsledkom Rortyho relativizmu, pričom naznačili, že môže viesť k dogmatizmu.

(na základe 31 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Contingency, Irony, and Solidarity

Obsah knihy:

V tejto knihe významný americký filozof Richard Rorty tvrdí, že myslitelia ako Nietzsche, Freud a Wittgenstein umožnili spoločnostiam vidieť samy seba skôr ako historickú náhodu než ako výraz základnej, ahistorickej ľudskej prirodzenosti alebo ako realizáciu nadhistorických cieľov. Takýto ironický pohľad na ľudskú situáciu je cenný, ale nemôže presadzovať sociálne a politické ciele liberalizmu.

Rorty je totiž presvedčený, že to môže urobiť literatúra, a nie filozofia, ktorá podporuje skutočný zmysel pre ľudskú solidaritu. Konkrétne sú to románopisci ako Orwell a Nabokov, ktorým sa darí prebúdzať nás ku krutosti konkrétnych spoločenských praktík a individuálnych postojov.

Skutočne liberálna kultúra by teda spájala súkromnú, individuálnu slobodu ironického, filozofického pohľadu s verejným projektom ľudskej solidarity, ako ju plodia postrehy a citlivosť veľkých spisovateľov. Rorty na objasnenie svojho presvedčenia využíva širokú škálu odkazov - od filozofie cez sociálnu teóriu až po literárnu kritiku.