Hodnotenie:
Kniha skúma dedičstvo kolonializmu prostredníctvom skúseností portugalskej rodiny, pričom sa zameriava na traumu a problémy, ktorým čelili deti kolonistov po presťahovaní z Angoly do Portugalska. Kniha sa vyznačuje temným tónom a zdôrazňuje témy násilia, diskriminácie a zložitosti identity. Príbeh, rozprávaný z viacerých perspektív, charakterizuje poetický jazyk a hypnotický, opakujúci sa štýl.
Výhody:Kniha je oceňovaná za podmanivý a poetický jazyk, pútavé rozprávanie, ktoré udržiava pozornosť čitateľa, a podnetné skúmanie kolonializmu a jeho následkov. Mnohí považujú písanie za vysoko kvalitné, prirovnávajú autora k Josému Saramagovi a domnievajú sa, že si zaslúži uznanie, prípadne Nobelovu cenu.
Nevýhody:Niektorí čitatelia sa vyjadrili, že kniha môže byť náročná na čítanie kvôli jej hutnej, opakovane štruktúrovanej próze. Táto štylistická voľba skúšala trpezlivosť niektorých čitateľov, čo im sťažovalo udržanie záujmu počas celého čítania. Niekoľko z nich poznamenalo, že ich vlastná krátka pozornosť ovplyvnila ich pôžitok z knihy.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
The Splendor of Portugal
Štyria rozprávači knihy "Portugalská nádhera" sú členmi kedysi zámožnej rodiny, ktorej plantáž zanikla počas angolskej vojny za nezávislosť Matriarcha tohto najnešťastnejšieho klanu a jej tri dospelé deti rozprávajú v nočnej more, bez výčitiek svedomia, aby nám priblížili detaily svojho groteskného rodinného života.
Matka sa ako postava z Faulknerovho rozpadnutého Juhu upína k nádeji, že sa jej deti vrátia, zachránia ju pred núdzou a obnovia pomyselnú zašlú slávu rodiny. Deti sa zasa roky nevideli a v izolácii ich trápia horúčkovité spomienky na Angolu.
Sklíčenosť a sebanenávisť postáv nepozná hraníc, pretože sú zároveň obeťami aj vinníkmi, vinnými zo zverstiev spáchaných v mene kolonializmu, ako aj z krutého ponižovania a zrady vlastných príbuzných. Antunes opäť dokazuje, že je popredným štylistom svojej generácie, neohrozeným vyšetrovateľom najhorších excesov ľudského zvieraťa.
