Nádej je osamelá

Pôvodný názov:

Hope is Lonely

Obsah knihy:

„Poézia je svetom imaginácie, ktorý sa začína osamelosťou a bolesťou osoby v prvej osobe, ale nezanedbáva sociálnu bolesť, skôr ju sprevádza. Vďaka básni môže prvá osoba prekročiť prvú osobu a „ja“ sa môže stať „my“. Vajíčka, hrnce, metly, šnúry na pranie, fľaky, krhly a dosky na krájanie, ktoré vo svojich básňach evokujem, sú metaforami krehkej a ohrozenej ženskej existencie a zároveň sú univerzálnymi ľudskými metaforami. Zúfalo sa vydávam veslovať cez svet prvej osoby v snahe dosiahnuť univerzálne more.“ - KIM SEUNG-HEE.

Kim Seung-Hee je vo svojej rodnej Kórei považovaná za radikálne odlišnú od všetkých ostatných kórejských básnikov, či už mužov alebo žien, vo výbere tém a básnickom vyjadrení, ako dokazuje tento výber z dvoch jej posledných zbierok. Jej poézia je silne ženská a feministická, hlboko osobná, občas surrealistická, vždy ľudská. Ako píše John Kinsella: „Jej básne hovoria skôr naprieč životmi a zo životov než o životoch, a tým oslobodzujú... Nádherná čistota veršov a slov brata Anthonyho umožňuje vyniknúť zložitosti básní... Táto poézia svojimi trieštivými svetlami rozjasňuje temné miesta...“.

"(Kim Seung-Hee) vo svojich básňach živo zobrazuje žalostný stav človeka, ktorý sa spolieha na vzdialený záblesk svetla, keď kráča po ceste cez tmavé polia. Čím temnejší sa zdá byť jazyk jej poézie, tým viac sa stáva predzvesťou svitania...." - YEOM MU-UNG (kritik)