Nacizmus, liberalizmus a kresťanstvo: Protestantské sociálne myslenie v Nemecku a Veľkej Británii v rokoch 1925 - 1937

Recenzie čitateľov

Kniha je premysleným skúmaním zložitého vzťahu medzi kresťanstvom, teologickým myslením a historickými udalosťami, najmä v kontexte nacistického režimu a jeho dôsledkov pre úlohu Cirkvi. Kontrastuje nemeckú a britskú teologickú perspektívu a kritizuje historické i súčasné teologické pozície.

Kniha je oceňovaná za fascinujúci historický pohľad, zaangažovanosť v komplexných teologických témach a kritický prístup k vzťahu medzi Cirkvou a štátom. Recenzenti ju považujú za užitočnú na pochopenie filozofických súvislostí a oceňujú autorovu perspektívu.

Niektorí recenzenti kritizovali prílišné zjednodušenie teologických názorov a nepodložené tvrdenia, najmä pokiaľ ide o súvislosť medzi prvotným hriechom a nacistickým režimom. Vyskytli sa aj obavy, že autor nemusí plne zohľadniť mnohostranné reakcie Cirkvi na nacizmus, a niektorí sa cítili nepríjemne z kritiky vlastného teologického pozadia.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Nazism, Liberalism, and Christianity: Protestant Social Thought in Germany and Great Britain, 1925-1937

Obsah knihy:

Veľká hospodárska kríza zničila ekonomiky Nemecka aj Veľkej Británie. Stredné vrstvy v oboch krajinách však reagovali veľmi odlišným spôsobom. Nemeckí protestanti, ktorí mali na výber medzi revolúciou boľševického typu, chaosom a dekadenciou weimarského liberalizmu a nacistickým autoritárstvom, volili Hitlera a potom sa zmierili s výslednou diktatúrou. V Británii sa labouristi a toryovia opatrne spojili a vytvorili národnú vládu, ktorá prekonávala krízu čiastkovými reformami.

V tejto znepokojujúcej knihe o nepokojných časoch sa Kenneth Barnes zaoberá otázkou, ako teológovia a cirkevní predstavitelia prispeli ku kultúrnej matrici, ktorá predurčila protestantov v týchto dvoch krajinách k veľmi odlišným politickým alternatívam. Britskí cirkevníci, ktorí sa držali liberálneho sociálneho evanjelia, diagnostikovali problémy dvadsiatych rokov a krízy ako riešiteľné a vyzývali na skutočné reformy, z ktorých mnohé predznamenali budúci sociálny štát. Naopak, nemeckí predstavitelia boli zdesení sociálno-ekonomickými a politickými problémami weimarskej éry a neponúkli žiadne sociálne posolstvo ani riešenie. Zúfalo odkazovali problémy na svetských politikov a po roku 1933 bili do bubna poslušnosti nacistickému štátu.

Na základe rozsiahleho výskumu v európskych archívoch, najmä bohatých dokumentov medzivojnového ekumenického hnutia, ktoré sa nachádzajú vo Svetovej rade cirkví v Ženeve, táto kniha skúma kľúčové intelektuálne osobnosti, ako sú Karl Barth, Paul Tillich, Dietrich Bonhoeffer a arcibiskup William Temple, ako aj mnohých menej známych cirkevných predstaviteľov a teológov. Barnes oživuje intelektuálne zápasy a dilemy medzivojnového obdobia, aby pomohol vysvetliť, prečo si dobrí ľudia mohli z morálnych a náboženských dôvodov zvoliť protichodné smery politického konania.