Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
What Was It for
Poézia. Adrienne Raphelová vo svojej debutovej zbierke NAČO TO BOLO oživuje prevratnú lyriku a jej večnú múdrosť. Prostredníctvom hravých doggerelov, šarmantnosti a hádaniek tieto básne spravodlivo i nespravodlivo volajú do sveta, kde sa paštétové husi čvachtajú na levanduľových poliach, krízy sa tapetujú, teplovzdušné balóny príjemne šmátrajú, peniaze sa menia na zlato a mesiac sa ponára do mora za dunenia metronómu. Tým svetom je tento, náš vlastný a jediný, takže čitateľ, nastúpi na palubu: ako kolotoč sa každá báseň točí dokola a dookola a poskytuje závratné výhľady. Po celý čas sa tieto básne prelievajú údivom - ako v otázke, ako v jubileu - rovnako ako dieťa spieva prečo, ale prečo, ale prečo. Ako odpoveď na ňu ponúka báseň PREČO TO BOLO, ktorá je nesmrteľnou, rezonujúcou otázkou.
"Lexikálne obraty Adrienne Raphelovej v jej debutovej zbierke ma udivujú. Jej básne sú divoké a plné horúčkovitej rozkoše. Jej vývrtkové rýmy očarujú, keď zaklína fenomenologickú radosť zo života medzi pozemskými a nadpozemskými zázrakmi. Raphelová prenáša viktoriánsky nonsensový verš do dvadsiateho prvého storočia a transformuje ho do svojej vlastnej zvláštnej a geniálnej piesne." --Cathy Park Hongová.
"Kniha Čo to bolo za bláznivú, zaklínaciu a vzrušujúcu ako detské básničky tých najnadanejších, najzakríknutejších detí, sa chveje desivou, neutíchajúcou energiou májového kotúča, ktorý sa pretáča vo večnosti. 'Pulzujúc a sústredene ťahajúc// do stredu centier,' 'rozvíjajúc sa/ v krivých uhloch,' a padajúc 'bez pádu', Raphelov nebezpečný, svetelný spôsob je 'kolotočovým zaklínadlom' - zakliatym a pekelným." -Robyn Schiff.
"Nič neunikne pozornosti Adrienne Raphelovej - čokoľvek, na čo sa jej pohľad zameria, rozkvitá tajomstvom, logikou, fraktálnou inteligenciou a horúčkovitou, takmer matematickou tuposťou. Hĺbka jej myslenia a jasnosť pozorovania nenechávajú žiadnu domnienku bez kontroly; je to takmer akoby svet - s jeho levanduľou a perím a soľou a balónmi a pasmi a kozami a odcudzením - existoval, aby destabilizoval tento vedomý hlas, aby mu vnukol pravidlá na porušenie a ukázal jeho rozsah. Nie je to nehomerické. Je to zázračné. Nie je to "hra so slovami", keď sa slová hrajú s nami. Čítať túto knihu je ako naraziť na nejakú úžasnú okolnosť, kde sú T. S. Eliot, Sylvia Plathová, Mina Loyová a Gerard Manley Hopkins spolu, úplne vážne a vo vzácnej forme, hrajú hru na pitie v niečom, čo vyzerá ako opustené kulisy hudobného divadla s promenádou ako kulisou. Čo miestnosť Depresívna Matka Husa sa krčí v kúte s Edwardom Learom hlboko ponoreným do svojich morbíd, zatiaľ čo Gwendolyn Brooks a Gertrude Steinová s prehľadom vyhrávajú niekoľko kôl. Ale v istej vrstve alebo hlbine každej básne celá táto spoločnosť zmĺkne a čitateľovi zostane najvzácnejšia prítomnosť: vnútorný život básnika, pre ktorého každý okamih vedomia prináša objav.
Je to kniha, ktorá privoláva starodávne a bezprostredné spôsoby hry - a ak sa blíži katastrofa (tá veľká sa na oblohe tejto knihy vznáša ako mrak), Raphelova práca bude mať stále vesmírny zmysel, bude prinášať radosť, regenerovať a pripomínať nám (ako to robí jej názov), na čo slúžila." Brenda Shaughnessy.
