Hodnotenie:
Kniha vyvolala u čitateľov zmiešané ohlasy. Niektorí chvália autorovu odvahu spochybniť zaužívané rozprávanie o Masade a Sicarii, iní ho kritizujú za údajnú zaujatosť a nepresnosti v jeho historických interpretáciách. Dielo je vnímané ako skúmanie moderných sionistických mýtov v porovnaní so starovekými historickými správami.
Výhody:Čitatelia oceňujú autorovu odvahu spochybňovať dlho zaužívané názory o Masade a Sicarii. Vnímajú ju ako informatívnu, pokiaľ ide o modernú interpretáciu mýtu o Masade a jej kultúrnom význame. Niektorí čitatelia ju považujú za cenný zdroj informácií pre tých, ktorí chcú pochopiť izraelský pohľad a historické súvislosti.
Nevýhody:Kritici tvrdia, že autorovi chýba primeraná kvalifikácia v oblasti histórie a archeológie, a obviňujú ho z agendy, ktorá skresľuje historické fakty. Poukazovalo sa na konkrétne chyby, ako je nesprávny výklad pojmu „Sicarii“ a selektívne čítanie Jozefa. Niektorí recenzenti sa domnievajú, že kniha zachováva predsudky voči niektorým historickým postavám a ponúka revizionistický pohľad, ktorý môže skresľovať zložitosť minulosti.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
The Masada Myth: Collective Memory and Mythmaking in Israel
Legenda hovorí, že v roku 73 n. l. 960 židovských povstalcov obliehaných v starobylej púštnej pevnosti Masada radšej spáchalo samovraždu, než aby sa vzdali rímskej légii. Príbeh o Masade, ktorý je zaznamenaný len v jednom historickom prameni, bol po stáročia nejasný. V knihe Mýtus Masady izraelský sociológ Nachman Ben-Yehuda sleduje proces, v ktorom sa Masada stala ideologickým symbolom štátu Izrael, dramatickým námetom filmov a minisérií, svätyňou uctievanou generáciami sionistov a izraelských vojakov a najvýnosnejšou turistickou atrakciou v súčasnom Izraeli.
Ben-Yehuda opisuje, ako bolo po takmer 1800 rokoch dlhé, zložité a nepodložené rozprávanie Jozefa Flavia v dvadsiatom storočí upravené a doplnené do podoby jednoduchého a silného mýtu o hrdinstve. Skúma spôsoby, akými tento nový mýtický príbeh o Masade vytvárali, propagovali a udržiavali predštátne židovské podzemné organizácie, izraelská armáda, archeologické tímy, masmédiá, mládežnícke hnutia, učebnice, turistický priemysel a umenie. Rozoberá rôzne organizácie a hnutia, ktoré vytvorili "zážitok z Masady" (zvyčajne rituálny pochod cez Judskú púšť, po ktorom nasleduje výstup na pevnosť a dramatické čítanie príbehu o Masade), a ako sa v priebehu desaťročí zmenila zo sionistickej púte na turistickú destináciu.
Ben-Yehuda zasadzuje tento príbeh do širšieho historického, sociologického a psychologického kontextu a na základe teórií kolektívnej pamäti a vytvárania mýtov analyzuje kľúčovú úlohu Masady v procese budovania národa moderného Izraela a formovania novej židovskej identity. Ben-Yehuda, odborník na deviáciu a sociálnu kontrolu, sa zaoberá najmä tým, ako a prečo sa vojenské zlyhanie a záhadný, znepokojujúci prípad masovej samovraždy (v rozpore s učením judaizmu) rekonštruovali a vyfabrikovali ako hrdinský príbeh.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)