Štúdia sa zaoberá vzťahom medzi mýtom a racionalitou v modernom filozofickom a literárnom diskurze. Na základe analýzy filozofickej diskusie o fenoméne mýtu na začiatku 20.
storočia sa najprv analyzujú príslušné koncepcie mýtu Hermanna Hesseho a Thomasa Manna a následne sa na základe vybraných románov a poviedok skúma ich literárne rozprávanie o mýte. Hoci Hesse aj Mann vidia humanistický prístup k mýtu v spojení mýtu a psychológie, ich stratégie narábania s mýtickým rozprávaním sa zásadne líšia. Zatiaľ čo prístup Hermanna Hesseho by sa dal opísať ako „mýtus ako psychológia“, sám Thomas Mann pre svoje vlastné rozprávanie mýtov zaviedol formulku „mýtus plus psychológia“.
Mann vníma mýty ako výraz iracionálneho, ktorý sa musí najprv „premeniť na ľudské“ prostredníctvom psychologického skúmania a ironizácie, aby sa vyhol politickej inštrumentalizácii. Hermann Hesse naproti tomu nasleduje C.
G. Junga a interpretuje mýty ako vizualizácie psychologických procesov a transracionálnej skúsenosti, ktoré sú už svojou podstatou humanistické.