Rozprávač so zádumčivou melanchóliou bez predsudkov uvažuje o svojej rodine, o zážitkoch z dospievania uprostred len čiastočne skrotenej rozľahlosti, o ľudskosti a hlúposti ľudí okolo seba a predovšetkým o podmanivom prisťahovaleckom dievčati Antónii, ktorú musí vždy z diaľky milovať.
Moja Antónia je plná tichých strát života plného ťažkých rozhodnutí, ale aj tichého uspokojenia z dobra, ktoré si napriek všetkým ťažkostiam ctí.
