Hodnotenie:
Diela Johna Schellenberga, najmä „Múdrosť pochybovať“ a jeho skúmanie „Ultimizmu“, predstavujú hlbokú filozofickú analýzu náboženskej viery a skepticizmu. Obhajuje vyvážený epistemický postoj k ultimizmu a kritizuje teizmus i naturalizmus. Jeho diela sa vyznačujú originálnymi argumentmi, najmä v diskusii o božskej skrytosti a probléme zla. Niektorí kritici však upozorňujú, že jeho prístup k skepticizmu môže prehliadnuť zložitosť viery a procesu duchovného rozvoja.
Výhody:⬤ Veľmi originálne a zaujímavé filozofické argumenty.
⬤ Zaoberá sa významnými témami, ako je božská skrytost a problém zla.
⬤ Prístupný širokému spektru poslucháčov, od odborníkov až po študentov.
⬤ Podporuje kritické myslenie o náboženských praktikách a viere.
⬤ Kniha je hutná a dlhá, vyžaduje si veľa času a úsilia, aby sa s ňou človek mohol zaoberať.
⬤ Niektorí recenzenti sa domnievajú, že Schellenbergove argumenty môžu príliš rýchlo viesť k ateizmu bez toho, aby sa primerane zaoberali úlohou skepticizmu pri rozvoji viery.
⬤ Jeho prístup je kritizovaný za to, že je trochu odtrhnutý od prežívania a holistických perspektív náboženských praktík.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
The Wisdom to Doubt
Múdrosť pochybovať je významným príspevkom k súčasnej literatúre o epistemológii náboženskej viery. Pokračujúc v skúmaní, ktoré začal vo svojej predchádzajúcej knihe Prolegomena k filozofii náboženstva, J.
L. Schellenberg tu tvrdí, že vzhľadom na našu obmedzenosť a najmä nezrelosť ako ľudského druhu nemáme inú rozumnú voľbu, ako sa zdržať úsudku o existencii konečnej spásonosnej skutočnosti. Schellenberg obhajuje tento záver proti argumentom z náboženskej skúsenosti a naturalistickým argumentom, ktoré by mohli zdanlivo uprednostniť buď náboženskú vieru, alebo náboženskú nevieru pred jeho skeptickým postojom.
Pritom preberá prakticky všetky dôležité najnovšie práce o epistemológii náboženstva. Osobitne zaujímavá je jeho výzva, aby sa teizmus, ktorý je najčastejším náboženským tvrdením medzi filozofmi, vnímal aspoň skepticky.
Múdrosť pochybovať rozširuje autorov známy argument o skrytosti proti teizmu a umiestňuje ho do širšieho ateistického argumentu, ktorý je sám vytvorený na účely jeho širšej skeptickej argumentácie. Tento prípad nemusí podľa Schellenberga viesť do slepej uličky, ale skôr funguje ako brána k dôležitým novým poznatkom o intelektuálnych úlohách a náboženských možnostiach.
