Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha je podnetným a hlbokým skúmaním histórie, náboženstva a kultúry z pohľadu 19. storočia. Má vplyv, pretože vyzýva čitateľov, aby prehodnotili svoje názory a pochopili vývoj človeka. Hoci sa jej dostalo veľkého uznania za výstižnú prózu a hĺbku poznania, čelila aj kritike za imperialistické a etnocentrické názory.
Výhody:⬤ Podnetná a hĺbavá, spochybňuje presvedčenie čitateľov o náboženstve a civilizácii.
⬤ Dobre napísaná poetická próza, ktorá vystihuje hĺbku témy.
⬤ Vplyvná, s myšlienkami, ktoré rezonujú v súčasných kultúrnych diskusiách.
⬤ Poskytuje ucelený prehľad dejín a vývoja ľudstva.
⬤ Vysoko odporúčaná významnými osobnosťami, ako je Winston Churchill.
Nevýhody:⬤ Obsahuje imperialistické a etnocentrické názory odrážajúce viktoriánsky kontext.
⬤ Niektoré myšlienky sa môžu zdať zastarané alebo chybné, najmä pokiaľ ide o predpovede budúcnosti.
⬤ Miestami náročné čítanie vzhľadom na zložité myšlienky a historický kontext.
⬤ Potenciálne odcudzujúce pre čitateľov, ktorí nesúhlasia s autorovou náboženskou kritikou.
(na základe 20 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Martyrdom of Man
Obsah knihy:
Umučenie človeka boli dejiny sveta z úplne nového pohľadu a boli významným voľnomyšlienkárskym textom konca 19. storočia.
Bez preháňania možno povedať, že poskytol rovnako revolučný pohľad na dejiny ako Darwinov pohľad na vedu - úplne nový a nenáboženský pohľad na túto tému. Pri vydaní v 70. rokoch 19.
storočia a ešte dlho potom bola veľmi populárna a vplyvná - Arthur Conan Doyle, H.
G. Wells a George Orwell boli silne ovplyvnení William Winwood Reade (1838 - 1875) bol britský historik, bádateľ a filozof.
Jeho hlavné dielo The Martyrdom of Man (1872) je sekulárnou históriou západného sveta. Podľa jedného historika sa kniha stala akousi "náhradnou bibliou pre sekularistov" Reade sa v nej pokúša sledovať vývoj západnej civilizácie v termínoch analogických tým, ktoré sa používajú v prírodných vedách. Využíva ju na presadzovanie svojej filozofie, ktorou bol politický liberalizmus.
Záverečná časť knihy vyvolala obrovskú polemiku kvôli Readovmu "otvorenému útoku na kresťanské dogmy" a knihu odsúdili viaceré časopisy. V roku 1872 vtedajší premiér William Gladstone odsúdil Umučenie človeka ako jedno z niekoľkých "nenáboženských diel" (medzi ďalšie patrili práce Augusta Comta, Herberta Spencera a Davida Friedricha Straussa). Reade bol ateista (hoci to jeden z žijúcich členov rodiny spochybnil) a sociálny darwinista, ktorý veril v prežitie najsilnejších a chcel vytvoriť novú civilizáciu: "Reade tvrdil, že hoci vojna, otroctvo a náboženstvo boli kedysi nevyhnutné, v budúcnosti to tak nebude; ľudský pokrok môže zaručiť len veda.
Cecil Rhodes, juhoafrický politik a podnikateľ narodený v Anglicku, povedal, že táto kniha "zo mňa urobila to, čím som". K ďalším obdivovateľom knihy The Martyrdom of Man patrili H.
G. Wells, Winston Churchill, Harry Johnston, George Orwell, Susan Isaacsová a Michael Foot. Názov knihy je známy aj mnohým, ktorí ju nečítali: v knihe Arthura Conana Doyla Znamenie štyroch hovorí Sherlock Holmes doktorovi Watsonovi: "Dovoľte mi, aby som vám odporučil túto knihu - jednu z najpozoruhodnejších, aké kedy boli napísané." V.
S.
Pritchett chválil Umučenie človeka ako "jediný, vynikajúci, dramatický, nápaditý historický obraz života, ktorý má byť inšpirovaný viktoriánskou vedou". Keďže kniha The Martyrdom of Man (na viktoriánske pomery) pomerne priaznivo opisovala africké dejiny, W. E.
B. Du Bois ju uznanlivo citoval vo svojich knihách The Negro (1915) a The World and Africa (1947). Readovo ďalšie svetonázorové dielo "The Outcast" (Vyvrheľ) je krátky román o mladom mužovi, ktorý sa musí vyrovnať s tým, že ho odmietol jeho náboženský otec, a so smrťou jeho manželky.
(wikipedia.org)
