Hodnotenie:
Grafický román „MonsterMind: Alfonso Casas v ňom prostredníctvom alegórie príšer, ktoré predstavujú rôzne úzkosti a výzvy, pútavo a osobne skúma problémy duševného zdravia. Je dobre prijímaný pre svoje príbehy, očarujúci výtvarný štýl a praktickosť pri riešení problémov duševného zdravia.
Výhody:⬤ Príjemné a osobné rozprávanie
⬤ očarujúce a zaujímavé výtvarné dielo
⬤ prenikavé zobrazenie bojov s duševným zdravím
⬤ praktické rady na zvládanie úzkosti a pochybností o sebe samom
⬤ dobre sa spája s čitateľmi, ktorí zažívajú podobné problémy
⬤ podporuje pochopenie duševného zdravia u ostatných.
⬤ Niektorí čitatelia si želali farebné ilustrácie namiesto odtieňov sivej
⬤ humor nemusí rezonovať so všetkými
⬤ niektoré príšery neboli ľahko identifikovateľné
⬤ niektoré časti sa zdali pomalé alebo ťažké napriek celkovému pozitívnemu posolstvu.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
Monstermind: Dealing with Anxiety & Self-Doubt
Kniha Alfonsa Casasa MonsterMind je veľmi osobným opisom vnútorných príšer, ktoré žijú v jeho hlave. Ale kto nemá v sebe monštrum? Kto nikdy nepočul ten hlas vo svojej hlave, ktorý podkopáva všetko, čo robí? Nie si dosť dobrý...
Máš len veľké šťastie... Sú ľudia oveľa lepší a kvalifikovanejší ako ty... Alfonso Casas vo veľmi úprimnom cvičení identifikuje a predstavuje čitateľom svoje vlastné monštrá: Pán Traumy z minulosti, Pán Strach, Pán Sociálna úzkosť, Pán Syndróm podvodníka, Pán Smútok, Pán Pochybnosti...
Pesimista, neistý, náročný na seba, netvor, ktorý vám nedá spať, kým premýšľate o tom, čo ste mohli povedať v tom rozhovore pred dvoma rokmi, alebo ktorý vás núti prezerať interpunkciu každej textovej správy, aby ste zistili, aký tón sa skrýva pod povrchom. Všetky tieto príšery tvoria bestiár súčasnej spoločnosti.
Ale generácia úzkosti je expertom na viac vecí: na pohľad do svojho vnútra a do svojho života a - prečo nie? -v tom, ako sa čo najlepšie vysmiať vlastným neurózam. Nakoniec, ak nás príšery neopustia, môžeme ich aj spoznať a zasmiať sa na nich! Úzkosť je ďalšia pandémia, ale príšery, ktoré v nás prebývajú, sú tiež smiešne (najmä v podaní Alfonsa Casasa).