Leibnizove monády prešli od čias svojho otca dlhú cestu.
Rôznymi nezávislými cestami sa vkradli, nevediac o tom ani samotní vedci, do srdca súčasnej vedy. Je pozoruhodné, že všetky sekundárne hypotézy, ktoré sa podieľajú na tejto veľkej hypotéze, pokiaľ sú podstatné, ak nie leibnizovské, sú v procese vedeckého dokazovania.
Predpokladá predovšetkým redukciu týchto dvoch entít, hmoty a ducha, spojených v druhej, na jedinú entitu, a zároveň ohromné zmnoženie všeľudských činiteľov vo svete.
