Moji priatelia

Recenzie čitateľov

V recenziách sa vyzdvihuje román Mes Amis od Emmanuela Boveho ako dojemné skúmanie osamelosti a ľudskej túžby po spojení, najmä prostredníctvom postavy Victora Batona. Jedinečný hlas, humor a emocionálna hĺbka románu rezonujú s čitateľmi a robia z neho nezabudnuteľné čítanie. Nastoľuje hlboké otázky o priateľstve a existencii.

Čitatelia chvália inteligentné písanie, jedinečný hlas a hlbokú emocionálnu odozvu románu. Postava Viktora Batona vyvoláva smiech aj súcit, zachytáva boj s osamelosťou a hľadanie spojenia. Humor zmiešaný s melanchóliou mu dodáva hĺbku a kniha je označovaná za pútavú a podnetnú. Viacerí recenzenti ju považovali za pútavú a mali pocit, že poskytuje univerzálne témy, ktoré rezonujú s osobnými úvahami o samote a existencii.

Niektorí čitatelia majú pocit, že sebaľútosť hlavnej postavy môže byť únavná a rozprávanie sa môže zdať príliš zamerané na osamelosť. Mnohí oceňujú štýl románu, iní ho však porovnávajú s literárnymi velikánmi a naznačujú, že možno nedosiahne celkom na najvyššie priečky literatúry. Niekoľkí sa domnievali, že si zaslúži o niečo nižšie hodnotenie v porovnaní s ich obľúbenými dielami najvyššej kategórie, čo naznačuje mierne vnímanie jeho menšej pôsobivosti v porovnaní s inými klasickými dielami.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

My Friends

Obsah knihy:

Boveho príbeh veterána z prvej svetovej vojny, ktorý žije v povojnovom Paríži a hľadá priateľstvo a teplo, je ironickým a zábavným dielom jedného z najobľúbenejších francúzskych autorov.

Kniha Moji priatelia je prvou a najznámejšou knihou Emmanuela Boveho a začína sa dosť jednoducho, hoci nezvyčajne: "Keď sa zobudím, mám otvorené ústa. Zuby mám chlpaté: bolo by lepšie vyčistiť si ich večer, ale na to nikdy nemám dosť odvahy. " Hovorí Viktor Baton a je to klasický malý muž, bez talentu, bez vyznamenania či dôležitosti a bez ilúzií, že by niečo z toho aj mal.

V skutočnosti, ak je výnimočný, tak len tým, že tie najzákladnejšie životné úkony ho zrejme mätú viac ako nás ostatných. Všetko, čo Viktor chce, je byť milovaný, všetko, čo chce, je priateľ, a keď blúdi parížskymi ulicami a hľadá lásku, priateľstvo alebo nejaké prchavé spojenie, smejeme sa na Viktorovej miernosti aj na jeho zvláštnej pýche, ale cítime s ním. Victor je predsa len akýmsi everymanom, nezlomným rytierom ľudskej krehkosti. A napriek všetkému je on, alebo aspoň jeho tvorca, akýmsi géniom, ktorý do zadných uličiek a prenajatých izieb mesta a neusporiadaných momentov každodenného života investuje zvláštnu a nezabudnuteľnú jasnosť.