Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
My Heart Remembers
Z predslovu Anny Mundow.
"Ak poézia neprichádza tak prirodzene ako lístie na strom, je lepšie, keď neprichádza vôbec," vyhlásil John Keats v liste priateľovi v roku 1818. A Dorothy Johnsonová, ktorá písala o niečo viac ako dvesto rokov neskôr, dospela k rovnakému záveru.
"Nemôžem nútiť báseň/ako amarylis/v kvetináči...," poznamenáva v jednom z mnohých skvostov, ktoré tvoria túto zbierku. Zatúlaná myšlienka alebo spomienka, zmena počasia, nedávna smrť, starodávny mýtus - každý z nich môže priletieť ako vták na kŕmidlo na dvore, žiadať si pozornosť a podnietiť jej predstavivosť. Potom sa postupne a záhadne jej "okamih videnia", ako ho raz opísal iný anglický básnik, stane niečím, čo môžeme vidieť a cítiť aj my.
Niektoré básne sú tu ako dobré vtipy. Prekvapia nás - už ste niekedy premýšľali o gravitácii a... omáčke? Iné sa dotýkajú srdca, ako si Dorothy vo svojom venovaní predstavuje kardiochirurgov, keď jej vymieňali deravú chlopňu. Ďalšie zachytávajú úzkosti a absurdity našej súčasnej doby. Ale vďaka Dorothyinmu ľahkému dotyku - ktorý sa zdokonalil počas celého života čítania a písania - je celkový účinok, nech už je téma akákoľvek, rozkošný.
Pri čítaní sa môžete cítiť, akoby ste boli privítaní v jej kuchyni, kde vás upútajú rôzne predmety, niektoré rozmarné, iné elegantné. Potom si uvedomíte, že pri stole sa nejakým spôsobom zhmotnili všetky štyri ročné obdobia Nového Anglicka spolu s hŕstkou predkov a sortimentom gréckych bohov. Tento šibalský kúzelník ich všetky - a ešte viac - vyčaroval zo vzduchu. A aká je to hostina.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)