Hodnotenie:
Kniha poskytuje podrobný prieskum partizánskej vojny z pohľadu nemeckého dôstojníka počas prvej svetovej vojny, pričom sa zameriava na jeho velenie a stratégie vo východnej Afrike. Mnohí recenzenti ju považujú za fascinujúcu a poučnú, najmä pre tých, ktorí sa zaujímajú o vojenské dejiny mimo hlavného prúdu rozprávania. Kniha však trpí mnohými typografickými a prekladateľskými chybami, ktoré znižujú zážitok z čítania.
Výhody:⬤ Poskytuje cenné poznatky o partizánskej vojne a vojenskom velení.
⬤ Dobre napísaný a pútavý príbeh, najmä pre nadšencov vojenskej histórie.
⬤ Poukazuje na často prehliadané divadlo prvej svetovej vojny.
⬤ Ponúka jedinečný pohľad úspešného veliteľa, ktorý sa vyznačuje prispôsobivosťou a starostlivosťou o svojich vojakov.
⬤ Niektorí čitatelia považovali spomienky a historické súvislosti za presvedčivé.
⬤ Knihu trápia početné typografické a gramatické chyby.
⬤ Chýbajú mapy, čo sťažuje sledovanie geografických odkazov.
⬤ Niektorí čitatelia ju považovali za suchú alebo miestami nezaujímavú.
⬤ Vo viacerých recenziách sa uvádza, že kniha pôsobí ako zle naskenovaná a preložená verzia pôvodného textu.
(na základe 22 čitateľských recenzií)
My Reminiscences of East Africa: The German East Africa Campaign in World War One - A General's Memoir
Generál Paul von Lettow-Vorbeck z nemeckej východoafrickej kampane sa delí o svoje rozprávanie o vojne a o účinnom využití partizánskej vojny na udržanie oveľa väčšej spojeneckej armády v šachu.
Na rozdiel od svojich kolegov v Európe, ktorých vojna rýchlo uviazla na mŕtvom bode a neslávne známej zákopovej vojne, viedol Lettow-Vorbeck veľmi účinnú kampaň, ktorá zapôsobila na veliteľov na oboch stranách. Jeho kampaň sa odohrávala na území dnešnej Rwandy, Burundi a Tanzánie, pričom napokon sa bojom podrobili aj časti britských koloniálnych panstiev. Dômyselné využívanie terénu, počasia, prepadov, zachránených diel z potopenej lode Königsberg a miestne najatých pomocných síl znamenalo, že Lettow-Vorbeckove malé sily držali v zajatí približne desaťkrát väčšiu spojeneckú armádu.
Zatiaľ čo statický západný front Európy sa odohral v rozpore s plánovaním dopredu, Lettow-Vorbeck a ďalší vojenskí predstavitelia v Nemecku pred začiatkom vojny v roku 1914 vypočítali, aká účinná môže byť partizánska kampaň v Afrike. Briti, frustrovaní jeho úspechmi, vyslali v roku 1916 posily v celkovom počte viac ako 70 000 mužov - tie však nedokázali dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo, čerstvé jednotky utrpeli straty a boli neúčinné kvôli chorobám.
Samotné množstvo odporu viedlo Lettowa-Vorbecka k záveru, že víťazstvo je nemožné; cieľom jeho operácie bolo len odkloniť britské zdroje a obťažovať ciele partizánskou vojnou. Generál v tejto spomienke potvrdzuje, že bol primerane zásobovaný až do samého konca vojny; netušiac, ako veľmi bolo Nemecko vyčerpané, bol prekvapený, keď v novembri 1918 dostal telegram, v ktorom sa oznamovalo prímerie a bezpodmienečná kapitulácia nemeckej armády.
