Moje meno na jeho jazyku: Básne

Recenzie čitateľov

Laila Halaby v básnickej zbierke „moje meno na jeho jazyku“ zložito prepletá osobné a politické témy, pričom sa prístupným jazykom a emocionálnou hĺbkou zaoberá kultúrnou identitou, rasizmom a príslušnosťou. Recenzenti chvália jej silný rozprávačský štýl a príbuznú skúsenosť s navigáciou dvojitej identity. Avšak zatiaľ čo zbierka je oslavovaná pre svoje bohaté témy, niektorí čitatelia vyjadrujú všeobecnú nechuť k poézii, čo naznačuje, že nemusí osloviť všetkých milovníkov poézie.

Poézia je silná a prístupná, priamo prehovára k emóciám čitateľov. Účinne spája osobné zážitky s politickými témami. Básne sa opierajú o autorovo bohaté kultúrne zázemie, vďaka čomu sú zrozumiteľné a pútavé. Recenzenti oceňujú štýl rozprávania, ktorý pôsobí konverzačne a intímne.

Niektorí čitatelia majú všeobecnú averziu voči poézii, čo im môže brániť v ocenení diela. Zatiaľ čo mnohí považujú témy za príbuzné, iní nemusia mať radi poéziu bez kontextu alebo prvkov predstavenia, čo môže ovplyvniť ich zapojenie do textu.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

My Name on His Tongue: Poems

Obsah knihy:

Najpredávanejšia spisovateľka a držiteľka ceny PEN Halaby predstavuje čitateľom svoju prvú básnickú zbierku.

Tieto básne, ktoré sú veľmi osobné a vyznačujú sa štipľavým vtipom, tvoria memoáre, ktoré sledujú Halabyovej život a skúmajú dezorientáciu exilu, výzvu orientácie v dvoch kultúrach a boj o formovanie vlastnej tvorivej identity. S nehou a nebojácnou úprimnosťou sa delí o bolesť a zmätok dospievania - potrebu spolupatričnosti a útechu spoločenstva.

Tieto básne, zakorenené v jej blízkovýchodnom dedičstve, osvetľujú arabskú americkú skúsenosť za posledné štvrťstoročie. Halabyová sa odvracia od všetkého ezoterického a vzdialeného v dnešnej americkej poézii a svojím jasným a priamym hlasom oslovuje široké publikum.