Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.
My Nuclear Nightmare: Leading Japan Through the Fukushima Disaster to a Nuclear-Free Future
Naoto Kan, ktorý bol japonským premiérom v čase jadrovej katastrofy vo Fukušime v marci 2011, sa stal všadeprítomným a presvedčivým hlasom celosvetového protijadrového hnutia. Kan prirovnal potenciálnu najhoršiu devastáciu, ktorú by mohla spôsobiť havária jadrovej elektrárne, k „veľkej svetovej vojne“. Nič iné nemá taký dopad. Japonsko sa vyhlo takémuto hroznému osudu počas katastrofy vo Fukušime, povedal Kan, len „vďaka šťastiu“. Aj napriek tomu musel Kan prijať niekoľko rozhodnutí s pevnými nervami, ktoré si vyžadovali odložiť všetky emócie bokom. Keď spoločnosť Tepco požiadala, aby v záujme vlastnej bezpečnosti stiahli všetkých svojich zamestnancov z nekontrolovateľnej fukušimskej lokality, Kan im v jednom z dnes už známych telefonátov povedal nie. Pracovníci musia zostať. Niekoľkí by sa museli obetovať, aby zachránili mnohých. Kan vedel, že opustenie lokality Fukušima Daiči by spôsobilo prudký nárast úrovne radiácie v okolitom prostredí. Jeho naliehanie, aby zamestnanci spoločnosti Tepco zostali vo Fukušime, bolo možno jedným z najneznámejších momentov hrdinstva v celej tejto smutnej ságe. -- The Ecologist.
11. marca 2011 vyvolalo mohutné podmorské zemetrasenie pri japonskom pobreží ničivé vlny cunami, ktoré následne spôsobili roztavenie troch reaktorov v jadrovej elektrárni Fukušima Daiči. Fukušima, ktorá sa spolu s Černobyľom radí medzi najhoršie jadrové katastrofy v histórii, bude mať trvalé následky pre celé generácie. Do 3. 11 japonský premiér Naoto Kan podporoval využívanie jadrovej energie. Jeho postoj sa však radikálne zmenil, keď Kan sledoval vývoj jadrovej katastrofy v elektrárni Fukušima č. 1 a pochopil potenciál fyzického, hospodárskeho a politického zničenia Japonska. V knihe Moja jadrová nočná mora Kan ponúka fascinujúci opis svojich krokov deň po dni počas strastiplného týždňa po zemetrasení. Zaznamenáva útrpné rozhodnutia, ktoré musel urobiť, keď sa stal jasným rozsah zničenia a hrozba jadrovej katastrofy sa čoraz viac zväčšovala - rozhodnutia urobené na základe informácií, ktoré boli často nespoľahlivé. Napríklad Kan, frustrovaný nedostatkom jasnosti zo strany vedenia spoločnosti Tepco, ktorá vlastnila elektráreň, sa rozhodol napriek rizikám sám navštíviť Fukušimu, aby sa mohol porozprávať s riaditeľom elektrárne a zistiť, čo sa skutočne deje na mieste.
Ako podrobne opisuje, kombinácia mimoriadneho šťastia a tvrdej práce len o vlások zabránila úplnému roztaveniu všetkých fukušimských reaktorov, čo by si vyžiadalo evakuáciu tridsiatich miliónov obyvateľov metropolitnej oblasti Tokia. V knihe, ktorá prvýkrát vyšla v Japonsku v roku 2012, Kan vysvetľuje aj svoj odpor voči jadrovej energii: Pochopil som, že jadrová havária so sebou nesie také veľké riziko, že by mohla viesť ku kolapsu krajiny. Keď na Kana v auguste 2011 opozícia tlačila, aby odstúpil z funkcie premiéra, súhlasil s tým až po prijatí legislatívy na podporu investícií do alternatívnej energie. Ako dokument o krízovom manažmente počas takmer nepredstaviteľnej katastrofy a zároveň presvedčivý argument o nebezpečenstvách jadrovej energie je kniha Moja jadrová nočná mora nevyhnutným čítaním.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)