My Beloved Uncle Hyacinth
Narodil sa v roku 1916 ako najmladšie dieťa maurícijskej rodiny, ktorá sa na ostrove usadila po niekoľko generácií. V roku 1941 vstúpil do britskej armády, aby bojoval proti nacistickému Nemecku.
Po čase strávenom v armádnych kasárňach a mnohých dobrodružstvách v severnej Afrike a Palestíne sa poručík J. H. Wiehe v marci 1945 pridal k špeciálnym leteckým službám.
V júli 1944 ho nacisti vážne zranili a uväznili, keď bol spolu so svojimi spolubojovníkmi zosadený padákom za nepriateľskými líniami na francúzskom území neďaleko La Fert -Alais. Hyacint len o vlások unikol poprave, keď bol v rukách nepriateľa, a do Británie ho mohli repatriovať až niekoľko mesiacov po oslobodení. Na Maurícius sa vrátil ochrnutý a ťažko práceneschopný, hrdý na to, že splnil svoju povinnosť, ale zdrvený z toho, že sa musel vzdať manželstva s milovanou snúbenicou Edou.
Musel sa vyrovnať s neustálou bolesťou, ktorú mu spôsobovali vojnové zranenia. V priebehu jeho strašného utrpenia, ktoré trvalo mnoho rokov, mu boli oporou priatelia a rodina, ale najmä matka.
Avšak práve vďaka svojmu utrpeniu nachádza hlboký zmysel svojho života v spojení s Ježišom Kristom, modlitba mu umožňuje prijať svoje utrpenie a obetovať ho Bohu. Hyacint zomrel v roku 1965, považovaný vtedy i dnes za hrdinu a privilegovaného svedka Božej lásky.
Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia sa jeho rodina rozhodla oboznámiť širšiu verejnosť s jeho životom a časom, podeliť sa so svetom o písmo a posolstvo človeka, ktorého s láskou nazývali strýko Hyacint. Tieto život potvrdzujúce memoáre ukazujú, že v temnote smútku môže byť svetlo, a mapujú Mikovu kariéru lekára, súdneho lekára a policajného chirurga.
Je to skutočný príbeh o živote, strate a prekonávaní nepriazne osudu.