Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 4 hlasoch.
Myother Tongue
Poézia. Latinskoamerické/latinskoamerické štúdie. Ženské štúdie. Ako môžeme sledovať posuny domova alebo slabiky, dejiny stávania sa v jazyku? Ukazujeme, čo sa odovzdáva s materským mliekom, krvou - slovami, vytlačenými z tela na stránku. Práve to robia tieto básne, krásne sa rozlievajú, formujú v ústach čitateľa. Toto je "archa postavená na prežitie": naše veci postavené so slovami krúžiacimi, matka-dcéra-dcéra-matka-dcéra. -- Eleni Sikelianos.
Sú tu básne, ktoré počítajú s dejinami rodiny, generácií, jazyka a lásky: ako sú naše jazyky materinské alebo nie, ako sme darované a opustené. Alcalová píše: "Načo je dobré postaviť/ z neprítomnosti/ slovo?" Tvrdé a nádherné, múdre a dojímavé, tieto básne sú ponukou, ktorá zväzuje, rozväzuje, spája, láka. -- Hoa Nguyen.
Nová básnická zbierka Rosy Alcalovej MYOTHER TONGUE začína v archívoch toho, čo ešte nebolo napísané. S precíznosťou a dynamikou píše z hraníc medzi smrťou (matky) a narodením (dcéry). To, čo produkuje telo, a to, čo produkuje telo: pôrod, trauma, pamäť, obeta, bolesť, nebezpečenstvo a jazyk tvorený na jazyku aj v kultúre a medzery medzi tým, čo sa dá povedať, a tým, čo chýba, jazykový a existenciálny problém, že nemáme tie správne slová. Temnoty v Alcalovom diele vychádzajú z toho, čo sa deje, keď nevidíme sami seba v jazykoch, ktoré nás formujú a zároveň ničia, keď pracujeme v tomto "sne zvanom peniaze". Alcal je {ne}dokumentarista najvyššieho rangu, {ne}dokumentarista toho, čo sa história a pamäť snažia vymazať. Jej básne sú naliehavé, náročné a strašidelné. -- Daniel Borzutzky.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)