Modernizmus po postkolonializme: K neteritoriálnej komparatívnej literatúre

Pôvodný názov:

Modernism After Postcolonialism: Toward a Nonterritorial Comparative Literature

Obsah knihy:

Existujúce štúdie o literárnom modernizme vo všeobecnosti čítajú anglofónne atlantické texty cez optiku kritických teórií pochádzajúcich z Európy a Severnej Ameriky. V knihe Modernism after Postcolonialism Mara de Gennaro uskutočňuje komparatívnu anglofónno-francúzsku štúdiu, pričom sa odvoláva na teoretické rámce Gayatri Spivak, Douarda Glissanta, Fran oise Verg s, Michela-Rolpha Trouillota, Dipesha Chakrabartyho a ďalších. Kniha skúma transnacionálne poetiky porovnávania, ktoré spochybňujú komparatívne praktiky koloniálnych, rasistických a etnonacionalistických diskurzov, a považuje tieto poetiky za modely kreolistickej kritickej metódy čítania, ktorá hľadá nepredvídateľné, vzájomne generatívne textové vzťahy zastreté geografickými a jazykovými rozdielmi.

V každej kapitole de Gennaro spája kanonického anglicky píšuceho modernistického spisovateľa (Gertrude Steinová, T. S. Eliot, E. M. Forster, Virginia Woolfová) s postkoloniálnym spisovateľom (Aim Cesaire, Glissant, Patrick Chamoiseau, J. M. Coetzee, Edwidge Danticat) a interpretuje hlavné diela predvojnového a medzivojnového modernizmu vo svetle postkoloniálnej a frankofónnej literatúry, kultúrnej teórie a historiografie. Tieto texty, čítané spoločne, naznačujú obrat - niekedy nenápadný alebo konfliktný v skorších textoch atlantickej moderny, zatiaľ čo zvyčajne zjavnejší v neskorších karibských a postkoloniálnych textoch - smerom ku komparatívnym formám, ktoré sa vyznačujú nerozhodnosťou a kolísavým zmyslom pre autoritu. So vzostupom svetovej literatúry a globálnych modernistických štúdií je o to naliehavejšie skúmať, ako nás komparatívne formy môžu upozorniť na nevyslovené a nesprávne uznané vzťahy a zároveň nás konfrontovať s ťažkosťami reprezentácie Druhého.

Tým, že dáva do vzťahu tieto zdanlivo nesúvisiace, často diskontinuitné texty, de Gennaro spochybňuje zakorenené teritoriálne zvyklosti literárneho významu. Ašpiratívne neteritoriálna komparatistika sa podľa nej odlišuje nielen od eurocentrických formalistických prístupov, ale aj od globálnej komparatistiky, ktorá zdôrazňuje nesúmerateľnosť až do tej miery, že opomína významné textové a kontextuálne súvislosti. Vychádzajúc z interdisciplinárnych postkoloniálnych snáh, najmä v spoločenských vedách, o deteritorializáciu kategórií identity, kultúry a komunity, Modernizmus po postkolonializme sa zbavuje zastaraných modernistických a postkoloniálnych paradigiem, aby odhalil, ako nás úzkostlivé, nepresvedčivé porovnávania nadnárodných modernistických poetík môžu vyzývať k predstavovaniu nových solidarít naprieč ohraničenými územiami.