Models of Representation in Czech Literary History
V posledných dvadsiatich rokoch svojho akademického pôsobenia v oblasti literárnej histórie sa autori zameriavajú predovšetkým na skúmanie rôznych možných spôsobov písania literárnej histórie s podnetmi a inšpiráciami, ktoré priniesla najnovšia literárna teória. Výsledkom ich dlhodobých diskusií boli dve zásadné otázky.
1. Ako by sa mohli v literárnych textoch predvádzať stopy určitej doby alebo určitého historického obdobia a ako sme schopní rozpoznať tieto stopy historických stratégií, ideí, cieľov alebo obrazových štruktúr? Koncepty reprezentácií - v súčasnosti často diskutované v humanitných vedách - sa nám javia ako užitočný nástroj, ktorý by mohol literárnemu historikovi, ktorý je konfrontovaný s heterogénnou rozmanitosťou literárnych textov určitého historického horizontu, pomôcť pri konštruovaní jeho úvah na základe stúpajúcich stôp z minulosti.
2) Čo predstavujú historické udalosti odohrávajúce sa v jednom špecifickom kontexte určitého času a priestoru (napr. malá krajina ako české krajiny) pre čitateľov iných časov a priestorov? Možno takúto všeobecnú úvahu prípadne špecifikovať a zamerať sa napríklad na exilových autorov, ktorí sú nútení sledovať a byť svedkami takejto dekontextualizácie z odstupu svojho exilu? Aké sú možnosti exilového spisovateľa spochybniť reprezentácie a iné diskurzívne praktiky produkované oficiálnou literatúrou, najmä v obdobiach totalitných režimov?
V prvej časti tejto knihy sa teoretické prístupy ku koncepciám reprezentácií rozoberajú najmä vo vzťahu k praktickej práci literárneho historika.
Druhá časť knihy prináša rozmanité prípadové štúdie, v ktorých sa uvažuje o rôznych spôsoboch historických a ideologických reprezentácií v literárnych textoch. Všeobecný rámec týchto výkladov je postavený na polarite medzi veľkými kanonickými exilovými osobnosťami, ako je Milan Kundera, a exilovými či emigrantskými českými spisovateľmi, ktorí zostali v tieni a boli takmer zabudnutí.