Power and Agency in the Lives of Contemporary Tibetan Nuns: An Intersectional Study
Táto kniha skúma skúsenosti s útlakom a príležitosťami, s ktorými sa stretávajú súčasné tibetské budhistické mníšky žijúce v Čínskej ľudovej republike a v tibetskom exile v Indii. Skúma, ako sa prelínajú ženské pohlavie mníšok, ich budhistické náboženstvo a tibetská národnosť, čo na jednej strane spôsobuje podriadenosť a nerovnomerné rozdelenie moci, ale na druhej strane mníškam poskytuje príležitosti a možnosť konať.
V závislosti od priesečníka svojich statusových pozícií môže byť tibetská mníška buď znevýhodnená, alebo privilegovaná, a niekedy aj oboje súčasne. Mocenské štruktúry a vzťahy, ktoré znevýhodňujú mníšky ako ženy, ako náboženské praktizujúce a ako Tibeťanky, sa vytvárajú a udržiavajú v rôznych oblastiach moci. V štrukturálnej oblasti znevýhodňujú tibetské mníšky tradičné, ale stále dominantné inštitúcie - napríklad rozdelenie práce, manželstvo, vzdelávacie praktiky a náboženské inštitúcie.
V disciplinárnej oblasti moci sú mníšky monitorované tradičnou kultúrou a čínskymi úradmi. Nerovné rozdelenie moci v týchto oblastiach je odôvodnené hegemonickými predstavami založenými na náboženských a kultúrnych presvedčeniach, predstavách o náboženstve a modernite a náboženstve a pohlaví.
Tieto domény moci nachádzajú svoje vyjadrenie v každodennom živote v medziľudskej sfére. Analýza tiež ukazuje, že mnohé mníšky boli veľmi aktívne pri výbere a určovaní svojej životnej dráhy. Kláštorný život ponúka tibetským ženám slobodu od utrpenia, ktorému čelia laické ženy.
Spojenie ich pohlavia, náboženstva a národnosti im poskytuje aj možnosť sprostredkovať svoj nacionalizmus, ktorý je viditeľný aj subtílnejší. Kláštorný život im ponúka aj náboženskú agentúru ako súcitným bódhisattvám, ktorých cieľom nie je len prospievať iným živým bytostiam, ale aj sebe.