Mnohostranný Spasiteľ zo žalmov 110 a 118: kánonická exegéza

Pôvodný názov:

The Multifaceted Saviour of Psalms 110 and 118: A Canonical Exegesis

Obsah knihy:

Od vydania prelomového diela Geralda H. Wilsona The Editing of the Hebrew Psalter (1985) sa vedci rozchádzajú v názore na interpretáciu výjavov kráľa v V. knihe (Žalmy 107-150). Mnohí sa zhodli s Wilsonom v tom, že medzi žalmami 1 - 89 a 90 - 150 vidia rozpojenie, pričom žalm 89 predstavuje zjavné zlyhanie Dávidovej zmluvy a signalizuje jej nahradenie nádejou v priamy zásah Jahveho bez úlohy Dávidovho kráľa. Hoci iní oponovali, že V. kniha znamená návrat kráľa, pričom odkazy na Dávida poukazujú na obnovenú nádej v Dávidovu zmluvu, v oboch prípadoch sa učenci zaoberali otázkou, ako ju formuloval Wilson.

Vaillancourt posúva diskusiu dopredu rozšírením otázky na zobrazenie postavy spásy v V. knihe žalmov a zúžením rozsahu na podrobnú kánonickú exegézu dvoch jej najvýznamnejších žalmov.

Kánonická exegéza Žalmu 110 zobrazuje kozmického kráľa po pravici Jahveho, ktorý má k dispozícii ochotné vojsko, ktorý bude ako kňaz sprostredkovateľom medzi svojím ľudom a Jahvem a ktorý tiež dosiahne definitívne víťazstvo Božieho ľudu.

Kánonická exegéza 118. žalmu ukazuje trpiaceho a víťazného kráľa, ktorý vedie víťazný sprievod z bojiska, kráľa, ktorého úloha rezonuje s prorockou figúrou, akou je Mojžiš (porov. Dt 18. 18), keď vo svojej odpovedajúcej ďakovnej piesni (vv. 19-28) opakuje piesne o prvom (Exodus 15) a druhom exode (Iz 12).

Vo finálnej podobe knihy žalmov sa postava Spasiteľa v týchto žalmoch vynára ako eschatologická figúra spásy, ktorá v jednej osobe zahŕňa mnohé nádejné postavy z celého Starého zákona, tú, ktorá dosiahne úplné oslobodenie Božieho ľudu.