Love Letter to an Imaginary Girlfriend
"Keď píšem, beriem veci odinakiaľ / ako straka a krútim ich.
Lyrická verva, vtip a neha Milostného listu imaginárnej priateľke sú charakteristickými črtami poézie Kennyho Knighta. Píše o prežitých skúsenostiach výrazne bez samoúčelného teoretizovania, ktorého je na iných miestach Domu poézie dostatok. To však neznamená nejaké vzdanie sa umelosti, tá nevyhnutnosť v takejto poézii je iného druhu. Umelosť je tu pohltená výmenami ľudských hlasov a okorenená stračou poetikou, "zatiaľ čo vietor fúka od Atlantiku/ako jedna z piesní Boba Dylana.".
Aj toto je svet jasnej perspektívy na dosah ruky, živej spomienky na detstvo, rock'n'rollovej mladosti a opojných objavov. Dosahuje na "tri tisíc míľ zmoknutého papiera/báseň, ktorá sa začína v Honicknowle/ a končí na Olsonovom prahu v Massachusetts". To si vyžaduje, aby papier nasiaknutý morom vydržal dosť dlho na to, aby sme sa tam dostali. Možno sa nám to podarí, keď sa "tá žirafa/jazdiaca na parnom valci" zastaví, "aby nechala tieň/ vrany a labute/ preletieť cez prechod pre zebry/ pred obchodom so zeleninou/ vo West Parku.
Napokon, Milostný list imaginárnej priateľke je poéziou osobitého typu flaneura, ktorý si uvedomuje plynutie času a vedie dialóg s množstvom postáv, seba samého i iných. Básnik v Plymouthe sa tu stretáva s Ericom Dolphym, policajtom v utajení, Geoffreym Hillom, Buddy Hollym, pracovníkom supermarketu, Cy Twomblym, Van Goghom, Ornette Colemanom, Pink Floyd, Matissom a Donom McCleanom.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)