... Som slobodný od všetkého ku všetkému, A to je jedna z výhod starnutia.
Niekedy si sadnem a píšem básne do tretej ráno, a nikto mi nič nehovorí, a nemusím dodržiavať žiadne pravidlá. Stále vstávam v čase, keď sa moje telo unaví z ležania. Mám toľko času, koľko chcemSpojiť sa s Bohom...
To je tá najúžasnejšia vec:mať veľa času na modlitbu a rozjímanie. Všetko je mi dané, kedykoľvek to chcem a túžim po tom.
Každým dňom sa viac a viac presviedčam, že som v úžasnom veku. Niekedy si začnem spomínať Na toľko vecí, ktoré som v živote prežil, A chcem, aby ste vedeli, že sa nikdy nebojím prežiť tie chvíle, Pretože všetko v mojom živote ma tešilo A dalo mi toľko radosti, Že spomienka na ne je spôsob, ako sa jednoducho vraciam k životu a smiechu...