Chorvátski nacionalisti, vrátane stúpencov fašistického ustašovského režimu, boli dlho jednou z najaktívnejších exilových skupín v Spolkovej republike Nemecko. Úzko prepojení v celosvetovom meradle a niekedy navzájom nepriateľsky naladení, boli spojení bojom proti socialistickej Juhoslávii, ktorý niektorí z nich uskutočňovali aj politickým násilím.
Terčom útokov sa opakovane stávali najmä juhoslovanskí predstavitelia a infraštruktúra, ale aj juhoslovanskí pracovný migranti. Kto boli chorvátski exulanti? Ako sa o ich aktivitách hovorilo vo zväzovej republike? A aké to malo dôsledky na ich pozorovanie a prenasledovanie bezpečnostnými orgánmi? Matthias Thaden vo svojej knihe skúma práve takéto otázky. Dokáže ukázať, ako sa potenciálne nebezpečenstvo, ktoré predstavovali chorvátski exulanti, a „protiopatrenia“ juhoslovanskej tajnej služby využívali na rozšírenie kompetencií polície a Úradu na ochranu ústavy.
Spojenie medzi otázkami migrácie a bezpečnostnej politiky má teda oveľa dlhšiu históriu, než sa často predpokladá. Kniha preto predstavuje aj zásah do súčasných diskusií a je prísľubom väčšej historickej hĺbky.