Miesto pre verejnú filozofiu: Publikum: miesto pre verejnú filozofiu: oživenie praxe

Pôvodný názov:

A Place For Public Philosophy: Reviving A Practice

Obsah knihy:

Bol som posledný, koho vysadili na linke z Phoenixu do Sedony. Vodič kyvadlovej dopravy, ktorý bol priateľský a rozhodne zhovorčivý, sa spýtal: "Tak kde pracuješ? "NAU," odpovedal som.

"Čo robíte? "Učím." "Čo učíte? "Filozofiu." Nasledovalo ticho. Počas dvojhodinovej jazdy bola filozofia jedinou témou, ktorá tohto vodiča nechala bez slov. Nastala dlhá pauza, keď sme pokračovali na sever po diaľnici č.

179 a na obzore sa objavili Bell Rock, Courthouse Butte a Cathedral Rock.

"Určite je tu pekne," podarilo sa mu nakoniec. Tento chlapík mal čo povedať na každú tému pod slnkom, odkedy sme opustili Phoenix.

Ale keď prišla reč na filozofiu, jednoducho mu nič nenapadlo. Myslím, že reakcia môjho vodiča na filozofiu je reprezentatívna pre to, čo si myslí priemerný Američan, keď príde na filozofiu - nič moc. Američania si o filozofii nemyslia veľa v tom zmysle, že si ju veľmi nevážia.

Ďalej, Američania o filozofii veľa nerozmýšľajú, pretože väčšinou nerozmýšľajú filozoficky. 1 Pokiaľ tak robia, často si filozofiu zamieňajú s jednou z nasledujúcich vecí: samoúčelné pupkaté mudrovanie (Čo by si robil s tým titulom? ), heslo, podľa ktorého žijeme (Skôr do postele, skôr vstávať... ), alebo abstraktné úvahy, ktoré nemajú praktický význam (... takže na poznanie seba samého potrebujem okrem vedomia, teda okrem myslenia na seba samého, aj intuíciu mnohorakosti vo mne... ).

2 Zdá sa, že filozofi buď nie sú schopní artikulovať - alebo možno len nemajú záujem artikulovať - hodnotu filozofickej činnosti pre širšie publikum, t. j.

pre iných ako profesionálnych akademických filozofov.