Miesto myslenia: Komplexnosť jedného v neskorostredovekej francúzskej didaktickej poézii

Pôvodný názov:

The Place of Thought: The Complexity of One in Late Medieval French Didactic Poetry

Obsah knihy:

Od Jeana de Meun na konci trinásteho storočia po Christine de Pizan na začiatku pätnásteho storočia sa stredovekí francúzski básnici často snažili sprostredkovať teologické, filozofické alebo morálne myšlienky. Aby zjednotili svoje myšlienky a zviditeľnili ich obrysy pre čitateľov, básnici vytvárali živé obrazy miesta, ako sú záhrady, cesty, idylické krajiny, mestá, stromy a fontány.

Pre Sarah Kayovú sú tieto priestorové obrazy oporou monologizmu, pomáhajú sprostredkovať (alebo vnútiť) jednotu významu a interpretácie tým, že vyzývajú čitateľov, aby vo svojom myslení zaujali rovnaké miesto ako autori. Kvôli tomuto monologizmu, tvrdí Kayová, didaktickej poézii zle poslúžila kritická tradícia, ktorá uprednostňuje odlišnosť, pluralitu a dialogickosť. V knihe The Place of Thought sa snaží radikálne prehodnotiť túto literatúru a prehodnotiť potešenie, ktoré možno získať z jej čítania.

Kay tvrdí, že jeden význam nie je vo svojej podstate jednoduchší alebo menej zaujímavý ako mnoho významov. Na príkladoch konkrétnych diel dokazuje, že táto jednota myšlienok vo francúzskych didaktických básňach môže byť vzrušujúco komplexným a náročným pojmom a že zaťažuje obrazy, do ktorých je vložená, až do tej miery, že sa stávajú ťažko vizualizovateľnými.

V tom spočíva súčasná intelektuálna a estetická príťažlivosť týchto básní. Zameriavame sa na Roman de la Rose od Jeana de Meun, Breviari d'amor od Matfre Ermengauda, Ovide moralis, Plerinage de vie humaine od Guillauma de Deguileville's, Le Jugement dou roy de Navarre od Guillauma de Machaut, Le Joli buisson de Jonece od Jeana Froissarta a Le Livre du Chemin de long estude od Christine de Pizan, Kay sleduje pozadie diel v scholastickom myslení a v prípade potreby ich osvetľuje modernými úvahami o tých istých myšlienkach.