Hodnotenie:
Kniha podrobne skúma Ústavu USA cez prizmu teoretikov medzinárodného a prirodzeného práva, ktorí mali vplyv v období jej vzniku. Autor David C. Hendrickson tvrdí, že ústava slúžila ako mierová zmluva medzi rôznymi regiónmi krajiny, ktorá zabraňovala nadvláde európskych mocností. Kniha bola chválená za podnetný výklad, ale zároveň bola kritizovaná za hutný štýl písania a vnímaný nedostatok nových poznatkov o vývoji ústavy.
Výhody:⬤ Poskytuje jedinečný pohľad na ústavu ako mierový pakt
⬤ hlboko preskúmaný historický kontext
⬤ nabáda čitateľov k prehodnoteniu základných dokumentov, ako sú ústava a Deklarácia nezávislosti
⬤ považovaná za cenný projekt pre tých, ktorí sa zaujímajú o ústavné dejiny.
⬤ Hutný a prácny štýl písania
⬤ môže byť pre bežných čitateľov príliš zložitý
⬤ niektorí recenzenti majú pocit, že neponúka významné nové poznatky
⬤ možno ho považovať za vhodnejšieho pre pokročilé akademické štúdium než pre širšie publikum.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Peace Pact: The Lost World of the American Founding
To, že by Nové Anglicko mohlo napadnúť Virgíniu, je dnes nepredstaviteľné. Ale medzištátne súperenie a možnosť vojny medzi štátmi boli veľmi dôležité pre myslenie tvorcov zákona, ktorí sa v roku 1787 zišli vo Filadelfii, aby na papier napísali myšlienky, ktoré mali spojiť federálnu úniu.
Na konci ústavného zhromaždenia sa Benjamin Franklin tešil, že dokument "ohromí našich nepriateľov, ktorí s dôverou čakajú, že... sa naše štáty chystajú rozdeliť, aby sa potom stretli s cieľom podrezať si navzájom hrdlá". Tento a podobné výroky iných zakladateľov sa zvyčajne odmietajú ako hyperbola, ale pomáhajú nám pochopiť základné obavy, ktoré formovali ich koncepciu Únie. Tým, že Hendricksonova štúdia prehodnocuje vytvorenie federálneho systému Spojených štátov z perspektívy, ktorá spája diplomaciu s konštitucionalizmom, podľa Karla Wallinga "zavádza nový spôsob uvažovania o tom, čo je nám známe".
Táto prelomová kniha teda prináša nový pohľad na formovanie amerického konštitucionalizmu a diplomacie. Rozpráva príbeh o tom, ako sa z trinástich kolónií stali nezávislé štáty a ako sa ocitli v situácii, keď museli riešiť klasické problémy medzinárodnej spolupráce, a skúma intelektuálne prostredie, v ktorom sa tento problém posudzoval. Zakladateľská generácia, tvrdí Hendrickson, vyvinula sofistikovanú vedu o medzinárodnej politike, ktorá bola relevantná tak pre budovanie vlastnej únie, ako aj pre zahraničné vzťahy "viacerých štátov v únii impéria". Ústredné postavenie tohto diskurzu, tvrdí, musí prísne kvalifikovať konvenčné zobrazovanie raného amerického politického myslenia ako jednoducho "liberálneho" alebo "republikánskeho".
Hendrickson tiež nesúhlasí s tradičným chápaním ranej americkej zahraničnej politiky ako "unilateralistickej" alebo "izolacionistickej" a trvá na tom, že zakladateľská generácia patrila a významne prispela k ústavnej tradícii v diplomacii, ktorá bola predchodcom internacionalizmu dvadsiateho storočia. Opisuje americký systém štátov rozorvaných hlbokou sektárskou nevraživosťou a silnou lojalitou voči kolóniám a štátom (ktoré sa často označujú ako "národy") a vysvetľuje, prečo sa v takomto prostredí vytvorenie trvalej únie často javilo ako kiks. Kniha vrcholí úvahami o tvorbe federálnej ústavy, ktorá je tu označovaná za mierový pakt alebo experiment medzinárodnej spolupráce.
Mierový pakt je dôležitá kniha, ktorá sľubuje prevrat v našom chápaní obdobia revolúcie a tvorby ústavy. Kniha je napísaná zrozumiteľným a prístupným štýlom a je vynikajúcim úvodom do zakladania Ameriky a jej širšieho významu v amerických a svetových dejinách.
