Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha ponúka hĺbkovú a dobre štruktúrovanú analýzu diela Michaila Bachtina, pokrýva kľúčové koncepcie a poskytuje užitočný zdroj informácií pre nových aj známych čitateľov. Hoci sú výklady autorov dôkladné a vedecké, niektorí recenzenti vyjadrujú obavy zo skreslenia Bachtinových myšlienok. Celkovo sa kniha odporúča ako cenná príručka s jasným štýlom písania.
Výhody:⬤ Podrobná analýza Bachtinovho diela
⬤ veľmi dobre usporiadaná a komplexne pokrýva kľúčové pojmy
⬤ užitočný slovník pojmov
⬤ prístupná bez prílišného zjednodušovania
⬤ vhodná pre začínajúcich čitateľov aj pre tých, ktorí Bachtina dobre poznajú.
Nevýhody:Niektoré tvrdenia v knihe môžu skresľovať Bachtinove myšlienky v dôsledku vnímanej extrapolácie z izolovaných citátov; obavy, že autori nedovolia, aby Bachtinov hlas jasne zaznel v ich interpretáciách.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Mikhail Bakhtin: Creation of a Prosaics
Obsah knihy:
Knihy o mysliteľoch si vyžadujú určitú jednotu, ktorú ich myšlienky nemusia mať. Toto varovanie sa vzťahuje najmä na Michaila Bachtina, ktorého intelektuálny vývoj sa vyznačuje rozmanitosťou náhľadov, ktoré sa nedajú ľahko integrovať alebo presne opísať v zmysle jedného prvoradého záujmu. Počas svojej kariéry, ktorá trvala približne šesťdesiat rokov, totiž prežíval dramatické aj postupné zmeny vo svojom myslení, vracal sa k opusteným poznatkom, ktoré potom rozvíjal neočakávaným spôsobom, a prepracúval nové myšlienky, ktoré len voľne súviseli s jeho predchádzajúcimi problémami.
Nie je teda divu, že Bachtin špekuloval o vzťahoch medzi prijatými pojmami biografie, jednoty, inovácie a tvorivého procesu. Jednota - nielen vo vzťahu k jednotlivcom, ale aj k umeniu, kultúre a svetu všeobecne - sa zvyčajne chápe ako súlad so základnou štruktúrou alebo zastrešujúcou schémou. Bachtin sa domnieval, že táto predstava jednoty je v rozpore s možnosťou skutočnej tvorivosti. Ak totiž všetko zodpovedá už existujúcej schéme, potom sa skutočný vývoj redukuje na obyčajné objavovanie, na jednoduché odhaľovanie niečoho, čo v silnom zmysle slova už existuje. A predsa Bachtin súhlasil s tým, že určitá koncepcia jednoty je nevyhnutná. Bez nej svet prestáva dávať zmysel a tvorivosť sa opäť vytráca, tentoraz ju nahrádza čisto aleatorická. Opäť by neexistovala možnosť niečoho zmysluplne nového. Chmúrnu pravdu týchto dvoch extrémov dobre vyjadril Borges: Nevyhnutný labyrint môže pozostávať z nekonečného počtu zákrut alebo zo žiadnych zákrut.
Bachtin sa pokúsil prehodnotiť pojem jednoty, aby umožnil možnosť skutočnej tvorivosti. Cieľom bola podľa jeho slov "nemonologická jednota", v ktorej je skutočná zmena (alebo "prekvapivosť") podstatnou zložkou tvorivého procesu. Ako to už býva, takáto zmena bola charakteristická pre Bachtinovo vlastné myslenie, ktoré sa zrejme vyvíjalo neustálym odklonom od jeho pôvodných zámerov. Hoci by z toho nemuselo nevyhnutne vyplývať, že vývoj Bachtinovho myslenia korešponduje s jeho predstavami o jednote a tvorivosti, domnievame sa, že v tomto prípade sú jeho myšlienky o nemonologickej jednote užitočné pre pochopenie jeho vlastného myslenia - ako aj myslenia iných mysliteľov, ktorých kariéra je porovnateľne pestrá a produktívna.
